Balkánsky sen stopom, 6. deň
Dobré ráno Medjugorje! Dievčence nás v uterákoch budia pesničkami od Whitney Houston. Stále im v hlavách behá Silvester Stalone, ktorý nám ju celý čas púšťal v rádiu. Dnes máme veľký deň. Dubrovník už je len na skok a máme veľkú šancu, že sa tam aj dnes dostaneme. Ráno bookujeme lístky na autobus z Podgorice do Skopje. Nočný autobus ide 10 hodín a stojí 25 Eur. Klára si samozrejme kúpila študentský.
Ako prvá nám zastavila krásna veriaca blondínka, ktorá ide za svojim frajerom. Zobrala nás všetkých štyroch. Ďalší stop nás hodí asi 500 metrov cez most. Najkratší stop na celom tripe. Sme na ceste, ktorá vedia k hraniciam s Chorvátskom. S Klárou sa oddelíme, aby sme nestáli všetci štyria na kope. Za posledné bosnianske marky idem kúpiť broskyne. Slečna v stánku mi ich dáva zadarmo. Som polichotený až do chvíle, kým mi Klára oznámi, že broskyne rastú všade a jeden strom je aj meter odo mňa.
Ďalší stop nás hodil len 6 km pred nejaký bar pri ceste. Tu čakáme asi hodinu. K tomu začalo pršať, čo mne nevadí, ale Klára dopláca na nedostatok nepremokavého oblečenia. Idem si do baru kúpiť aspoň pivo. Trochu dúfam, že ho dostanem zadarmo. Nestalo sa a musím ho zaplatiť chorvátskymi kunami s „férovým kurzom“.
Hranice sú vzdialené asi 6 km. Rozhodli sme sa, že túto vzdialenosť prejdeme pešo. Keď sme už stratili všetku nádej zastala dodávka, ktorá nás hodila až po hranice. Zaradíme sa medzi dve autá a čakáme. Na colnici si vyžiadam pečiatku do pasu. Sme znova v Chorvátsku. Cestou do Dubrovníka však ešte raz budeme prechádzať cez Bosnu.
Za hranicami sme stopli Chorvátskeho dôchodcu so svojou Nemeckou manželkou. Potiahli nás ďalších 20 – 30 km. Tam nám zastavila pekná Poľka s perfektnou britskou angličtinou, ktorá išla po lieky na alergiu svojej sestre. Dubrovník je už len 70 kilometrov a jeden hraničný priechod. Stopujeme dobrú pol hodinu až kým sa Klára neprehla pre niečo do batohu a neukázala všetkým vodičom svoj zadok. Hneď prvé auto zastalo. Myslím, že by zastalo aj tak. Bol to Egypťan, ktorý cestuje po Európe. Ide až do Dubrovníku. Super chlapík, napriek tomu, že šoférovanie mu moc nejde. Väčšinu času sa hrá so svojou GoPro kamerou a jazdí stredom cesty.
Bojíme sa o Maťu a Fidela. Máme pocit, že sú ďaleko za nami, možno ešte v Bosne. Do cieľa nakoniec prichádzame takmer v rovnakom čase. S Mohamedom dobrú pol hodinu hľadáme parkovanie. Všetci sa stretávame v starom meste. Dubrovník je plný turistov. Doslova hlava na hlave. Našli sme bar vedľa ktorého je skala a dá sa do nej skákať do mora. Samozrejme, že také niečo mi nemôže ujsť. Pomotáme sa uličkami mesta a hľadáme ubytovanie. Nič poriadne v centre mesta nie je. Rozhodli sme sa, že ideme stopovať ďalej k hraniciam s Čiernou Horou. Z mesta na cestu vedú strmé schody priamo hore ku zvodidlám. Baby toho už majú dosť. Klára nevládze a Maťu bolia ramená z batohu. Cestou hore sme našli pár apartmánov. Pýtam sa babky či by sme si mohli na záhrade rozložiť stan. Chvíľu premýšľa, až kým nezbadá vo dverách nášho kamaráta Mohameda. Tu teda neprespíme.
Stopujeme na ceste, kde autá nemajú ani možnosť poriadne zastaviť. Na naše prekvapenie nečakáme dlho. Náš stop nás hodí 10 kilometrov za mesto. Tam chytáme prvého Slováka s košickou značkou. Dlhodobo už žije v Chorvátsku. Vysadí nás 15 kilometrov pred hranicami s tým, že musí niečo vybaviť a že sa bude za hodinu a pol vracať. Sľúbil nám, že nás nechá postaviť stan u neho na záhrade ak nás nájde stopovať pri ceste.
Po necelej hodine prichádza aj Maťa s Fidelom. Klára medzitým odbehla do obchodu. Dal som jej posledné chorvátske peniaze, nech kúpi niečo poriadne. Maťa ju nasleduje. Baby kúpili banán, burek (pečivo plnené mäsom), baken rolls špenátové a fľašu vína. Aspoň jednu poriadnu vec kúpili.
Čakáme na Košičana, ale ten sa ani po dvoch hodinách neukázal. Víno padlo a okrem stopovania už aj spievame a tancujeme. Medzičasom sa zotmelo a do Čiernej Hory sa dnes nedostaneme. Vybrali sme sa do dediny nájsť nejaké ubytko. V malej obci sme urobili poriadny rozruch. Domáci vychádzajú v pyžamách do ulíc, diskutujú, premýšľajú, kde, čo, ako by sa dalo. Náš ambasádor Martinka sa dáva do reči s dvoma mladými ženami, ktoré anglicky vedia. Za 20 eur si môžeme postaviť stan u domácich na terase. Je to dosť peňazí na meter štvorcový prázdnej betónovej plochy. Skúšame vyjednať ešte nejaké benefity. Ako prvý je sprcha a možnosť nabiť telefóny, powebanky, gopro kameru. Druhý benefit je domáce víno a domáci syr. Nakoniec sme ešte vyjednali aj rakyju, čo je taká chorvátska slivovica. Tá nám vôbec nechutí, za to domáce ovocné čučo nám aspoň pomohlo zaspať.
