Čo na cestovaní najviac nenávidím

Jet Lag

Oficiálny slovenský preklad „pásmová nemoc“. Ten nepríjemný stav, keď sa vrátite z opačnej strany tohto sveta, zaspíte o šiestej poobede, prebudíte sa o polnoci a už nezaspíte. Pri návratoch z Ameriky je to u mňa vždy horšie než z Ázie. Najhorší jet lag som mal z Kanady ( – 9 hodín ) a dostával som sa z neho dva týždne. Najlepší naopak zo Zanzibaru ( +2 hodiny ).  Po návrate domov som sa budil o dve hodiny skôr čo mi doprialo dostatok času na rannú pohodu a kávičku.  Zaujímavé je, že jet lag je x-krát intenzívnejší pri návrate domov, do reality. Po prílete do vysnenej destinácie a vzrušenia z nových zážitkov telo nejak zabudne na časový posun a je nútené fungovať. „No time to waste time.“

Som biely = som bohatý

Rád cestujem do exotických krajín v Ázii, Afrike a hlavne v Latinskej Amerike. Väčšinou ide o chudobnejšie krajiny a biely turista je pre miestnych magnet na peniaze. Som biely a tak som určite bohatý. Toto si o nás bielych myslí väčšina ľudí. Zabúdajú však, že nie každý turista je nemecký dôchodca, že cestujú aj študenti a že Slovák nezarába ako Austrálčan.  Okrem toho mi všade ponúkajú drogy. Vyzerám ako feťák?

Slováci a Česi okolo mňa

Cestujem sám, pretože si chcem oddýchnuť od našej kultúry, jazyka, rozhovorov o politike, práci a tak ďalej. Keď okolo seba počujem slovenčinu, alebo češtinu tak som ticho a nepriznávam sa. Veľa Čechoslovákov našťastie nestretávam. Ak by som bol Nemec, mal by som to podstatne ťažšie.

Nikdy neviem aký je deň

Je nedeľa, streda, piatok? Pri cestovaní strácam pojem o čase. Hodiny samozrejme vnímam, ale dátumy a dni mi robia veľký problém. Na takom Zanzibare je nedeľa každý deň. V Thajsku sa mi podarilo zmeškať let. Myslel som si, že môj let je štvrtok ráno, ale ono to bola streda poobede.

Post-cestovateľská “depresia”

Prvých 48 hodín po návrate je pre mňa kritických. Nechcem sa s nikým baviť, nechcem sa socializovať. Najradšej by som ležal v posteli a počúval hudbu z krajiny, ktorú som práve navštívil. Ako keby som chcel samého seba presvedčiť, že ešte nie som naspäť v realite.

Špinavé a prepotené veci

Čisté a vyprané handry sú malý sviatok. V Thajsku som však mohol prať každý druhý deň a aj tak bolo hneď všetko prepotené a vlhké. Naposledy som na Zanzibar zobral batoh staršieho oblečenia, ktoré som postupne rozdal. Domáci si to vyperú a sú vďační za nové triko alebo nohavice. Keď som prechádzal hranice medzi Belize a Mexikom, úradník ma požiadal otvoriť batoh. Po pár sekundách povedal OK a nechal ma ísť, bez toho aby sa do neho pozrel.

Víza a imigračné

Nie je imigračné ako imigračné. To v USA je najhoršie na svete a vždy sa snažím letieť bez prestupu v USA. Nekonečné rady, dokumenty o tom, že nie som terorista, že neplánujem ostať v „Great America“. Sken sietnice, odtlačky všetkých prstov na rukách, často krát podozrievavý pohľad  úradníka na chlapca z východného bloku. Slovenský pas je relatívne silný, ale v krajinách ako napríklad Barma alebo Vietnam víza potrebujete. Tento proces stojí čas a relatívne dosť peňazí. Tak napríklad ročné pracovné víza do USA cca. mesiac a niekoľko sto dolárov, turistické víza do Barmy, Vietnamu, Tanzánie niekoľko desiatok dolárov a v mnohých prípadoch pol dňa na ambasáde. Našťastie moja milovaná Latinská Amerika bez víz na dobu maximálne 90 dní.

Zmenárne

Odporúčam stiahnuť appku XE Currency a zistiť si kurz predtým ako peniaze zmeníte. Zmenárne na letiskách sú často nevýhodné s poplatkami. Zmeňte v nich len malé množstvo peňazí, ktoré potrebujete na cestu do mesta, prípadne na víza. V Ománe som menil 20 Eur na letisku a miesto 8 reálov som dostal 6,27. V prepočte o 4,2 Eur menej proti stredovému kurzu. Na 20 Eur celkom dosť. V meste už bol kurz takmer stredový a bez poplatku.  Druhá varianta je zmeniť peniaze pred odletom. Ku peruánskemu Nuevo Sol sa však na Slovensku dostanete len veľmi ťažko.

Lúčenia

Najťažšie momenty. Cestujem sám, ale vždy mi cestu skrížia noví ľudia. Pár dní spolu pocestujeme, rozlúčime sa, vymením telefónne čísla s tým, že sa isto niekde stretneme. Vo väčšine prípadov sa už nikdy neuvidíme. Sem-tam sa ale podarí. Takto som sa stretol v Prahe s Američankou, s ktorou som zoznámil v Kostarike, alebo s Viktorom z Dominikánskej, u ktorého som koučsurfoval a on ma o rok prišiel pozrieť do Prahy.

Bankomaty

Kvôli cestovaniu mám 4 debetné a jednu kreditnú kartu. V Guatemale som mal veľké problémy vytiahnuť akúkoľvek hotovosť a musel som od bankomatu k bankomatu. Moja banka však akýkoľvek pokus o neúspešný výber chápala ako výber peňazí a na ďalších 24 hodín mi zablokovali výbery. V Mexiku mi bez kreditnej karty nikto neprenajal auto. Musel som požičať auto od malej mexickej spoločnosti, ktoré sa pokazilo dva krát za tri dni. Bankomaty napríklad v Thajsku účtujú asi 4 Eurá za výber, v Kolumbii jedine Bank Columbia neúčtuje poplatky. Momentálne som veľmi spokojný s istou známou talianskou bankou, ktorá má výbery po celom svete zadarmo.