Výstup na horu Aconcagua s Tomášom

Ako teda vyzerala tvoja príprava na výstup a čo všetko takáto expedícia od plánovania, financií, povolení obnáša?

Prípravu by som rozdelil na 3 časti. Najprv som musel zistiť, o aký vrch sa jedná, ako sa tam dostať bez sprievodcu a úplne sám, v čom spočíva riziko a čo je to poriadna aklimatizácia. Takto som pozrel desiatky videí a prečítal veľa článkov. Druhá časť bol nákup potrebného oblečenia a vecí. Od ponožiek až po čiapku, stan, spacák, varič a iné potrebné vybavenie. Tretia časť bola mentálna príprava. Každý deň pred cestou som si v hlave premietal, čo sa mi tam môže stať, ako reagovať v rôznych situáciách a hlavne, ako sa vrátiť živý späť. Samotné povolenie sa vybavuje priamo v Argentíne. Ceny sa líšia podľa sezóny. V hlavnej sezóne sú najideálnejšie podmienky, ale povolenie je najdrahšie. Ja som si vybral samozrejme najväčšie riziko a tým pádom najhoršiu časť sezóny, nech je väčšia zábava. Povolenie ma vyšlo na 600 eur a dokopy expedícia 2000 eur. Ak by som to ale nemal totálne v hlave v poriadku a vysporiadané, nevedel presne do čoho idem, do takejto extrémnej veci by som sa nikdy nepustil.

Aké sú najväčšie bezpečtnostné riziká, ktoré pri zdolávaní tak vysokej hory hrozia? Dá sa na všetky dostatočne pripraviť?

Určite je to obrovská zima, ktorá môže dosiahnuť až – 50 stupňov celzia. Kvalitné oblečenie, páperový spacák a 4 sezónny, 2 vrstvový stan sú nevyhnutný základ na prežitie. A na kopci, kde sa objem kyslíka vo vzduchu znižuje do 40% na samotnom vrchu, sa treba poriadne aklimatizovať. Rýchlo hore, bez značnej znalosti rizika, neposlúchnutie svojho tela, nerešpektovanie rangerov, doktorov a ich rady, môže znamenať smrť. Počas tejto sezóny tam zahynuli 2 turisti a o ďalšom nevedeli, ako skončil po prevezení vrtuľníkom. Dá sa pripraviť len na udalosti, ktoré sú známe už pred cestou. Silný vietor, zemetrasenie, husté sneženie, hmla. To už je osud a samozrejme ďalšie problémy, ktoré sa vyskytnú počas samotného výstupu. Takže sa dá pripraviť približne na 50%. Aj preto dosiahne vrch len 30% turistov počas sezóny.

Z tvojho FB som sa dozvedel, že sa ti vrchol hory nakoniec nepodarilo dosiahnuť. Čo bolo hlavným dôvodom?

V predposledný deň expedície, podľa môjho plánu, keď som vychádzal do posledného 3 výškového tábora v 6000 metroch mi tam začalo snežiť. Snežilo až tak, že som nemohol ísť na najťažší a najkrajší deň vysokohorskej turistiky. Zasnežilo mi cestu hore aj dole, tak som ostal úplne sám v tábore čakajúc buď na ďalších ľudí, alebo na lepšie počasie. Nuž snežilo nepretržite aj poobede, ľudia nechodili, tak som sa rozhodol ísť sklamaný v hmle do 2 výškového tábora. Ak by som počas vzostupu nestretol skupinku, ktorá mi ukázala cestu topánkami (tí išli hore) mal by som veľké problémy tam dôjsť. Miestami som sa brodil po pás v snehu, problém mi robili aj napadané skaly. Dlho som rozmýšľal, či to bolo správne rozhodnutie vrátiť sa. Po 2 mesiacoch viem, že to bolo najsprávnejšie rozhodnutie.

Aké  bolo tvoje sklamanie, keď ti bolo jasné, že po niekoľkodňovom úsilí sa ti nepodarí vyliezť na vrchol?

Vo chvíli, keď som sa rozhodol nepokračovať, sklamanie sa nedalo opísať. Bolo to moje najväčšie cestovateľské zlyhanie. Dodržiavať všetky pravidlá na 100% a viac a aj tak nebyť na vrchole. Raz ale určite.

Ako si tento výstup zvládal fyzicky a ako dlho si vlastne strávil zdolávaním Aconcagua ?

Ešte pred Aconcagua som vystúpil na najvyšší marocký vrch nad 4 tisíc metrov, a tak som si myslel, že v tejto výške problémy nebudú a prídu vyššie. Už v prvom kempe vo výške 3300 metrov som nespal polovicu noci. Bolela ma hlava a cítil som sa kadejako. Do hlavného kempu v 4400 metroch to bol 16 km a celodenný trek, kde mi to trvalo 9 hodín s 28kg batohom na chrbte. Tam mi skoro odpadli plecia, opäť prvú noc bolesť hlavy. Postupnými radami od doktorov, koľko dní kde byť, to bolo s aklimatizáciou čoraz lepšie. Fyzicky človek môže byť pripravený veľmi dobre, nadmorská výška ho však pustí len veľmi pomaly, malými krokmi vpred, ak nemal aklimatizáciu už predtým. Aconcagua som zdolával 14 dní a 2 dni dole. Ak mi dakto povie teraz, že ani v 5 000 metroch nemal problém, tak sa len usmejem. Byť na vrcholku kopca pár desiatok minút a stanovať už v 3000 metroch niekoľko dní, je obrovský rozdiel.

Ako vyzerá bežný denný harmonogram počas výstupu na najvyššiu horu Ameriky? Existuje ideálny plán, ktorým sa riadia všetci, alebo si každý ide “svoje” ?

Spomínal si ďalšie vysoké hory, ktoré chceš v Južnej Amerike vyliezť. Ktoré sú to a čo od nich očakávaš ?

Áno. Aconcagua nie je jediný kopec, o ktorý som sa pokúsil na svojej ďalšej poznávacej ceste. V Bolívii vulkán Parinacota, Sajama, v Peru vulkán El Misti, hora Huayna Potosi, Illimani v Bolívii a v Ekvádore Chimborazo. Očakávam len toľko, že ak nebudú zdravotné problémy, zlé počasie, vrchol aspoň jedného z nich dosiahnem. Ak sa mi to nepodarí, spojím ich s Aconcagua na ďalšej ceste po Južnej Amerike v budúcnosti.

Do Južnej Ameriky sa častokrát vraciaš, tak ako ja. Čím sa teba získala?

Južná Amerika si ma získala v prvom rade svojou úžasnou prírodou s množstvom aktivít v nich, krásnymi ženami a naozaj milými usmievavými ľuďmi.

Aké sú teda Juhoamerické ženy a v čom sa líšia od Sloveniek ?

Južnoamerické ženy sú úplne iné ako inde. Oni sa neboja usmiať, porozprávať, flirtovať a dať najavo svoje sympatie. Nie, nie je to tým, že som “bohatý” Európan, oni sa len neboja ukázať, kto sú a čo chcú. Jedna Kolumbijčanka mi povedala:,”sme temperamentné a calliente”. Je tiež jedno, koľko má rokov a aká pekná je. Aj jazyk je krásny, ktorý sa momentálne učím do stavu,  dohovoriť sa. Škoda je len, že väčšina z nich už má v skorej mladosti dieťa (deti) a trošku sa pripravia o možnosť posunúť sa v živote ďalej.

Tvoja cesta je takmer na konci. Ako ju hodnotíš a na čo budeš najviac spomínať?

Áno, už o pár dní budem späť v Európe a v realite. Ak ju mám ohodnotiť, je to zatiaľ moja najlepšia cesta po svete akú som urobil. Videl som veci ktoré som chcel, ocitol som sa na miestach, kde to cestovatelia ešte neobjavili, riešil som každodenné problémy a spoznal nových ľudí. Jednoznačne najviac budem spomínať na Aconcagua. Iné zaujímavé miesta, ktoré mi vyrazili dych nájdu cestovatelia a ľudia, ktorých zaujíma svet na mojom malom blogu.

Cestuješ už pár rokov. Ako ťa cestovanie zmenilo a čo ťa naučilo?

Cestovanie ma naučilo neveriť ľuďom, ktorí rozprávajú ako tam je a nikdy nikde neboli. Dám prednosť vlastnému názoru. Tiež postarať sa sám o seba a vyriešiť problémy hneď ako prídu. Cestovanie ma mení k lepšiemu. Som usmievavejší, šťastnejší, so zaujímavým životom.

Viac fotiek a info na Tomášovom FB blogu. Tomáš ešte raz ďakujem za tvoj čas a želám veľa cestovateľských zážitkov.