Petra, nový div sveta v Jordánsku

Osud a lacná letenka (60 Eur) nás tentokrát zaviali do mesta Aqaba na samom juhu Jordánska. O arabský svet som nikdy nejavil nejaký extra záujem a tak som ani nemal nijaké očakávania. Odlietame z Berlína skoro ráno. Trošku rozbitý prilietame po 4 hodinách do neveľkého mesta medzi Arabským zálivom a púšťou.

Vstupenka do Jordánska

V rukách pevne zvierame pas a tzv. „Jordan Pass.“ Jedná sa o doklad za 90 Eur, ktorý umožňuje vstup do niekoľko desiatok pamiatok vrátane slávneho mesta Petra, púšte Wadi Rum, kde sa natáčal film Marťan a ktorá skutočne pôsobí ako scenéria z Marsu. Okrem toho je v cene aj poplatok za víza a mnoho ďalších vstupov do hradov, múzeí atď. Investícia sa však vráti už po návšteve Petry a spomínanom poplatku za vízum. Určite odporúčam.

Po pečiatke do pasu, ktorá zabrala celú stránku ( už mi ostávajú len tri ) sme v príletovej hale. WIFI na letisku nefunguje a ja nemám stiahnutý „voucher“ na požičanie auta. Nakoniec mi jeden zo zamestnancov ponúkol hot-spot. Auto sme mali požičané na 4 dni za 80 Eur, vrátane plného poistenia a poplatkov s neobmedzenými kilometrami. Spravil som si nejaký prieskum a tento web vyšiel najlepšie – www.economycarrentals.com. Benzín čapujem hneď za letiskom. Cena 0,69 JOD za liter 90 oktánového a 0,9 JOD za 95tku. Nie som žiadny frajer do áut a tak čapujem ten drahší, ktorý odporúčajú v papieroch. Žiadne diaľničné známky, len extra poplatky za platbu kartou.

Petra, novodobý div sveta

Naša prvá zastávka je Petra, jeden z novodobých divov sveta, ktorá je od Aqaba vzdialená necelé dve hodiny autom. O pol šiestej je už tma a neoznačené pruhy mi robia celkom problém. Sem – tam nejaké auto v protismere, prípadne ťava lenivo prechádzajúca vozovkou. Vonku je v januári poriadna zima. Musím povedať, že s počasím sme to dosť podcenili.

Po dvoch hodinách sme v meste Wadi Musa, čo je východiskový bod do Petry. Dostanete sa tu aj autobusom, ale s autom máte ďaleko viac komfortu a hlavne ste flexibilní a viac stihnete. Ubytovali sme sa v hoteli za 33 Eur. Nič moc, ale tu v okolí Petry je všetko o dosť drahšie. V zapadnutej reštike chceli 16 Eur za hlavné jedlo a tak končíme pri arabskom chlebe a humuse. Ten je však výborný. V obchode nás najskôr poriadne obtiahli a potom dali almužnu vo forme lacného keksu. Niečo na spôsob strany SMER a jeho predsedu. Toto je však jediná nepríjemná vec, ktorá sa nám tu stala. Možno ešte otravná Ruska, ktorá mi prišla klopať na izbu, pretože nevedela vybrať kľúč zo zámky.

Utekáme do postele, budík máme na 5:00, pretože slávna Petra sa otvára presne o šiestej. Do „visitor center“ je to len pár sto metrov, ale ideme aj tak autom, pretože vonku je poriadna zima, okolo nuly. Máme na sebe všetky veci a aj tak v tom vetre poriadne mrzneme. Pri bráne sme jednoznačne prví. Evka sa pýta, kde si môžeme kúpiť čaj a správcovia nás okamžite volajú k sebe. Tu niekde začína nekončiaca jordánska pohostinnosť, s ktorou sa denne stretávame.

História

Dejiny Petry siahajú do 3. storočia pred Kristom. Vzniklo v dokonale ukrytom mieste medzi tromi údoliami a viedla tadiaľto cesta do Južnej Ázie. Mesto zároveň ovládalo trh s korením. V časoch najväčšej slávy tu žilo 30 000 ľudí. Petru opustili poslední ľudia po druhom ničivom zemetrasení v 6. st. po Kr. Údolie upadalo postupne do zabudnutia. Stalo sa tajomstvom miestnych beduínov, ktorí existenciu skalného mesta starostlivo skrývali pred svetom.  Znovuobjavené bolo až v roku 1812 švajčiarskym bádateľom a cestovateľom. Natáčali sa tu filmy Transformers, Indiana Jones, alebo Múmia sa vracia.

Po 6 hodinách a nachodených takmer 20 kilometroch máme dosť. Moje natrhnuté väzy v kolene to prekvapivo zvládli celkom dobre. Málo turistov značí koniec turistickej sezóny. Na hlavnej turistickej ceste ešte stále nájdete stánky so suvenírmi, ale mimo hlavnej trasy sme nenašli nikoho. Domáci ako keby svoje malé prístrešky opustili a suveníry nechali len tak pohodené. Asi sa tu nekradne, pretože sme našli aj peniaze položené na toaletách, ktoré nikto nezobral.  Petra bol skutočne úžasný zážitok. Odporúčam vyraziť mimo sezónu a skoro ráno.

O druhej poobede opúšťame mesto Wadi Musa a pokračujeme smer Wadi Rum. Hneď druhý deň sme takmer prišli o život. Z vedľajšej  cesty sa vyrútilo auto, presvišťalo pred nami a napálilo do zvodidiel, ktoré ho našťastie udržali nad roklinou. Stačili tri sekundy a zrážke by sme sa nevyhli