Kuba na pár dní

Dlho plánovaná cesta na najväčší karibský ostrov – KUBA, sa stal skutočnosťou. Cestovať na Kubu sa oplatí v zimných mesiacoch(my sme si vybrali marec), v lete je tam dosť teplo, najlepšie mesiace sú február až apríl, od júla do októbra je obdobie hurikánov, vtedy radšej nie. Bol to náš dávny sen, vidieť to tam, ešte za komunizmu, rozprávkovo tyrkysové pláže na Varadere,staré autá v Havane, tabakové plantáže a samozrejme rum a cigary. Najviac som sa bála 12hodinového letu tam, keďže som letela lietadlom štvrtýkrát, ale nikdy nie viac, ako 2 hodiny. Po deviatich hodinách v lietadle už všetci pasažieri stáli na nohách, lebo sedieť 12 hodín na zadku nemusí asi nikto. Stále nám niečo nosili jesť a piť – btw lietadlová strava teda nič moc. Zachránili to s vínom a kávou. Konečne sme 17.15 ich času pristáli na mini letisku pri Varadere, normálne som sa bála, či to pilot na takom letisku s jednou krátkou vzletovou a zároveň aj pristávacou dráhou s tým obr boeingom 767 zvládne, ale zvládol – našťastie.

Na check in sme sa celé lietadlo nastúpili asi v desiatich radoch a čakali na kubánske paničky – kedy nás pustia do krajiny. Tak prvý šok hneď na check in – ne, čakali sme peknú hodinku aj štvrť , kým nás vybavia – lebo veď Kubánci majú čas. Konečne sme prešli check in – om , otvorili sa dvere von a vtedy ma oblial neskutočný pocit šťastia – zhlboka som sa nadýchla a hovorím si : pred dvanástimi hodinami som mrzla vo Viedni na letisku pri 5 stupňoch a prejdem pol zemegule a neskutočných 26 stupňov o pol siedmej večer. Klíma na Kube je naozaj jedinečná a po celý rok stála rovnaká teplota.

Počkali sme na náš minibus, aby nás zaviezol do karibského, takzvaného raja. Vždy som si myslela podľa fotiek, že nie, upravené fotky, to more predsa nemôže mať tyrkysovú farbu, ale naozaj –je to pravda to more tú farbu naozaj má. Na hotel sme prišli až vo večerných hodinách a hneď nás privítali mojitom, cuba libre, piňa coládou a daiquiri načapovanými mladým Kubáncom v hotelovom komplexe.

Druhý šok, keď sme otvorili izbu – na prízemí – nábytok ako v Mexiku, a asi predtým nevyvetrali izbu, ale neskutočný zápach potuchliny, tak si hovoríme, čo teraz ? Bude to tou klímou, alebo žeby ten hotel zasiahol niekedy hurikán a bol zatopený ?? Ako keby ste boli vo vlhkej izbe, a to bol na ich pomery 4* hotel. Ja som nečakala exkluzivitu, však sme na ,,Kube“ , no otvoriť okná sme sa báli – kvôli komárom a práve hroziacej ZIKE (aj keď prípad nezaznamenali vtedy žiadny, no človek má rešpekt). Radšej sme si naliali našu domácu slivovičku – že nech sa vyspíme do pekného rána a zabudneme na pocit z izby.

Keďže sme mali naprataný program z cestovky, takto sme trávili tri najkrajšie dni na Varadere, kde sme sa kochali tyrkysovým morom, skákali v poriadnych vlnách, fajčili cigary, pili mojito a pinacoladu do nemoty, všetko fotili, hľadali mušle a oddychovali na lehátkach. Po celé tri dni fúkal taký oceánsky príjemný vietor a svietilo slnko – proste idálne počasie. Navštíviť sme stihli vo Varadere malé námestíčko Plaza americana – oddychové námestie prepojené s rôznymi obchodíkmi so suvenýrmi a kaviarňami. V kaviarni sme dostali kávičku s umelou lyžičkou – také že, nepoučitelní soudrozi. 😀 😀 Obchodíky boli veľmi zaujímavé, a keďže kubánske konvertibilné CUC je porovnateľné s eurom, tak sa v pohode nakupovalo – magnetky slávnej havany, che guevaru, či varadera, známa kubánska keramika, drevené sošky, či rôzne drevené autíčka, kabelky z kože a kabelky z otváračikov od plechoviek alebo šiltovky a tričká kuba.

Na hoteli sme mali AI, takže sme nepociťovali ani hlad ani smäd, kuchyňa taka aj európska aj kubánska, všetkého možného, nepochutili sme si trochu na ich jedlách – nejak to nevedia dochutiť, nemastné, neslané, ale najedli sme sa, zato rum ,,tiekol potokom“. Ochutnali sme aj kubánsku zmrzlinu – majú na výber asi tri druhy – kokosovú, čokoládovú a podľa nich jahodovú – no jahodovo nechutila, skôr príchuť jahodového granka. 😀

Po troch dňoch strávených v raji sa presúvame podľa plánu do druhého hotela v Havane. Varadero je od Havany vzdialené asi 180km, cca 2 hodiny cesty našim minibusom. Zastavili sme sa po cestou do Havany pri najvyššom moste Kuby (110m) Bacunayagua (tvorí hranicu medzi dvoma kubánskymi provinciami), kde sme sa občerstvili čerstvou piňacoladou naservírovanou rovno v ananásoch – a čo sme zostali v nemom úžase – RUM do piňacolady vám prosím pekne nenalievajú, ale podajú vám rovno celú fľašu a nalej si sám 😀 a pokračovali sme do hotela.

Ďalší šok nastal pri prihlásení sa v hoteli – to už bol hotel štátny, a bolo z neho cítiť naozajstný komunizmus a milé kubánske paničky na recepcii to zaklincovali s tým, že nám vypísali kartičky – na iné mená ako boli v pasoch, nefungovala tam zmenáreň – že prosím ???? WIFI FREE – nehrozí – internet je tam naozaj v začiatkoch 😀 , dva výťahy v hoteli – jeden pokazený úplne – druhý tesne pred pokazením. Historku s výťahom vám ešte poviem neskôr. Jediné plus, že vedeli na recepcii po anglicky, inak upozornenie – ak sa chystáte na Kubu na vlastnú päsť, s angličtinou nepochodíte, Kubánci sú stále verní svojej krásnej španielčine a ani taxikári vám nebudú rozumieť – až na pár výnimiek. Dnes sa už deti v školách učia anglicky a funguje to tam tak, že ani na vysokú školu ich nepustia, ak nevedia angličtinu.

Skoro pokazeným výťahom sme sa presunuli aj s batožinou na izbu, kde sme si museli dať zasa našu domácu, inak by nás asi porazilo(s úsmevom). Z hotela výhľad na more, no v Havane nečakajte tyrkysové more, je len pár pláží v Havane a ešte jedna vzdialená od Havany 17km, kde je biely piesok a belasé more. Výhľad mi nevadil, bol to aj tak hotel iba na prespatie, 2 celé dni sme mali na vopred naplánované výlety. Zložili sme si veci a ďalší šok nastal, keď sme použili záchod – ktorý majú na systéme spláchni a naplní sa čistá voda skoro povrch dosky 😀 žiadne kefy, iba plná misa vody :-D.

Išli sme radšej dolu na terasu, objednať si zasa nejaké mojito, a pinacoladu. Bol už podvečer, a bolo tam zimšie, tak som sa rozhodla ísť si po sveter na izbu . Manžel mi vraví, vezmi si radšej telefón, ako keby tušil, že sa niečo stane. A teraz tá historka s výťahom: hore som vyšla, btw vo výťahu sa absolútne nesvietilo, čiže tma ako v pekle, a keď som chcela vystúpiť, už sa dvere neotvorili, stlačím gombík otvorenia dverí, nič, stlačím gombík dole, hore, nič, stlačím zvonček nič. Pane bože ja som sa vážne zasekla v nejakom starom komunistickom hoteli v Havane, nikto ma nepočul búchať na dvere, moje klaustrofobické sklony začali naberať na obrátkach a zachránilo to ako tak pomocné svetielko z môjho samsungu. No nič, keďže som sa nevedela dobúchať, starý železný výťah sa stále neotváral, zavolala som z mobilu manželovi. Do 5 minút prišiel s úsmevom na tvári pán kubánsky údržbár aj s manželom a roztvorili nasilu dvere asi na 30cm – aby som mohla vystúpiť, no proste záchrana prišla. Najväčšiu srandu mal asi pán údržbár, ktorý vyrehotaný nahlas zakričal iba jedno slovo : ,,KAPUT „ a viac neriešil, takže sme do konca pobytu chodili na štvorku pekne peši. Na to som si vypila ešte asi 3 pinacolady, aby som rýchlo zabudla, čo sa stalo.

Už ani neviem koľký šok nastal pred raňajkami, keď sme si chceli naložiť jedlo a bolo nedostatok tanierov a šálok na kávu(štátny hotel) Hm, tak počkáme. Tak sme čakali – asi 20 minút na čisté taniere. Raňajky klasické – väčšinou vajíčka, maslo, kubánske syry, šunky, toasty, kubánska kávička. V Karibiku nesmie chýbať typické ovocie – ananás, papája, a guava. Hneď po raňajkách sme mali výlet do starej Havany (Habana Vieja).

Celá Kuba má 12 miliónov obyvateľov – je to dosť veľká krajina a je rozdelená do 15 provincií. Prezident po Fidelovi je jeho brat Raúl Castro, a od roku 1965 tu vládne jedna komunistická strana. Havana ako hlavné mesto má 2,5 milióna obyvateľov a taxík je tu veru nutnosť. Taxíky majú rôzne – od starých aút cez cocotaxi pre dvoch ľudí až po bicyklové taxíky tzv. rikšy. Taxikári zarábajú najviac z celej Havany, hlavne večer ak sa potrebujete dostať do hotela, vedia zvýšiť cenu aj o 50%. :-D, priemerná mesačná mzda na Kube je 30eur !!!!!

Kubánci majú dve meny, tú svoju a konvertibilnú turistickú. Domáci nesmú používať turistickú menu, ale keď im dáte,a jedno čo – eurá, cuc, vedia si to šikovne povymieňať 😀

Priblížim trošku Kubu – Kubu objavil Kryštof Kolumbus no dohady sú aj o indiánoch, niekoľko storočí patrila Španielom. Potom sa stala nezávislá, no neustále do ich záležitostí zasahujú Američania. Kubánci sa veľmi tešia narastajúcemu turizmu, nakoľko tu bol istý čas turizmus zakázaný. Naša kubánska delegátka hovoriaca po slovensky nás poinformovala v skratke o tejto krajine, tak to prezentujem tu. Delegátka Elza nám vravela, že mladí Kubánci sa tešia reforme, no ja si myslím, že tým akí sú, ešte nevedia čo ich čaká. Kubánci sú teraz veľmi milí, stále usmievaví ľudia, nikam sa neponáhľajú, proste salám párky. 😀

Kuba je preslávená najmä svojim poľnohospodárstvom, pestuje sa tu cukrová trstina, mango, ananás, papája, ten najkvalitnejší tabak, káva. Kuba vyváža rum havana, tak isto aj cigary cohiba. Jeden druh rumu zvaný RITUÁL sa robí iba na Kube a dováža sa iba do jednej jedinej krajiny na svete – Španielsko. Na Kube sa ťaží ropa, alfalt, kubánsky biely mramor, a čo som naozaj nevedela, že bratislavský Istropolis je z kubánskeho mramoru. Čo sa týka ekonomiky, drvivá väčšina firiem a podnikov je štátnych.

Pokračujem rozprávaním o našom výlete, v Havane sme navštívili najväčší kubánsky cintorín, Nécropolis de Colón, známy svojimi nádhernými bielymi sochami a kaplnkami.

Pokračovali sme do časti zvanej Vedado, že vraj bohatšia štvrť, kde sme boli naozaj svedkom toho, ako tam ľudia – Kubánci stoja v radoch na prídel tovaru. Ryža 4kg na mesiac pre celú rodinu, plus vystavených 5 druhov tovaru a chodili s lístočkami a kartičkami na zapisovanie – ako u nás niekedy na mandarínky. Neskutočnéééé !!!! Ďalej sme pokračovali na Námestie revolúcie – kde mával Fidel svoje prejavy, no boli sme veľmi tlačení časom, keďže sme mali na najzaujímavejšie miesta iba dva dni. Potom po promenádnej časti dlhej 8km Malecón sme sa konečne vydali do starej Havany (Havana Vieja), aby sme rýchloturistikou spoznali napr. Catedral de San Cristóbal de la Habana, Universidad de la Habana, Casa de las americas,Nacionál hotel , navštívili sme múzeum havanského rumu, známu reštauráciu Floriditu, námestie san Francisco, Vieja plaza, hotel Ambos Mundos – známy hotel, kde prespával E. Hamingway na izbe č. 511, či najobľúbenejšiu kaviareň E. Hamingwaya – La Bodequita del Medio.

Potom sme mali dohodnuté stretnutie taxikárov, aby sme sa povozili v starých autách(viezli sme sa na Pontiacu z 55 roku) a cez tunel nás zaviedli k vyvýšenému miestu, kde je postavená asi 20m socha Ježiša Krista pripomínajúca sochu ježiša v brazílskom Riu , je odtiaľ krásny výhľad na celú starú aj novú Havanu. Čo ma veľmi mrzí, že sme nevideli budovu El Capitolio – sídli tu kubánska vláda, práve v tom čase rekonštruovali viacero budov v Havane a tým pádom sme si ju nemohli odfotiť v plnej kráse. Budova je kópiou capitolu Washingtonu D.C.

Pocit z Havany – neskutočný, koloniálne staré budovy, niektoré doslova na rozpadnutie, stále na seba pokrikujúci a trúbiaci taxikári na starých autách rôznych značiek, pouliční muzikanti, špinavé uličky, niektoré vyzerali ako naozaj z 50tych rokov – to nezažijete nikde, iba v Havane.

Na hoteli sme po našom výlete zo starého mesta Havany zažili ďalší nový šok – pre niekoho, kto chodí na Kubu pravidelne to už ani šok nie je. Teplá voda ? zabudnite 😀 :-D, idem dolu na recepciu, pýtam sa paničky, že prečo nie je teplá voda, na to mi odpovedala : teplá voda bola včera, aj to iba na prvých dvoch poschodiach , dnes nie je v celom hoteli. Pýtam sa jej, že či bude. Len pokrčila plecami, tak som s úsmevom na tvári odkráčala naspäť do svojej izby. Však čo, dáme to na otužilcov no nie ? :-D, s vodou majú Kubánci aj v hoteloch problém.

Tak sme sa šli po parádnej osviežujúcej sprche navečerať, v tomto hoteli sa podávali iné veci, keďže to už nebolo AI, ale švédske stoly fungovali. Bolo na výber pečené kura, pečené bravčové, rôzne dary mora slávky, a krevety, ako príloha samozrejme ryža, pečené zemiaky, a veeela fazule (bielej, červenej, v náleve, bez nálevu. Zeleniny tak pomenej, hlavne fazuľa, rajčiny, vyskytla sa aj sem tam šalátová uhorka. Čo bolo dosť zaujímavé, ale nám to nechutilo, bol slaný vyprážaný banán na kolieska. Že vraj ich pochúťka. No my tu u nás iné pochúťky poznáme.

Objednali sme si v hoteli lístky na večernú show kubánskej skupiny Buena Vista(mimochodom vystupovali niekedy dávnejšie u nás na festivale POHODA), ktorá sa každý večer konala v jednom podniku v Havane. Dvojhodinové vystúpenie asi 20 člennej skupiny skladajúcej sa z tanečníkov, hudobníkov, spevákov a speváčok od 25+ do 70+ !!!!! proste nemalo chybu. Počas vystúpenia sme mali v cene lístka 3 nápoje, ktoré sme si vybrali. Na konci vystúpenie už nabralo obrátky, a celý podnik sa roztancoval v rytme ča – ča , salsy, a podobne. No zážitok na celý život. Ak sa niekedy vyberiete na Kubu, určite navštívte nejaké koncerty, oplatí sa!!!

Na ďalší deň sme mali naplánovaný výlet do chránenej prírodnej rezervácie UNESCO Pinar del Rio v provincii Viňález. Už počas cesty našim minibusom nám ďalej naša Elza rozprávala ďalšie zaujímavosti o krajine, sem tam nás zo zaujatého počúvania prebrala 6 prúdová mierne rozbitá tzv. diaľnica, pri niektorých skokoch pri 140km rýchlosti sa nám skoro odtrhli vnútorné orgány 😀 . Na diaľnici medzi Havanou a Pinar del Rio môžete iba híkať a krútiť s hlavou, ako môže toto fungovať ? Okrem áut idúcich minimálne 150km/hod stretnete kravy, kone s kočmi, rikšy, postávajúcich a peniazmi mávajúcich Kubáncov, ktorí sa urýchlene potrebujú presunúť z bodu A do bodu B a aj pouličných postávajúcich predajcov na krajnici. Potrebujete rýchlo natankovať a nemáte na svojej strane pumpu? Žiadny problém, Kubánec si nájde vyjazdenú trávu oddeľujúcu tri a tri pruhy a šup otočí sa do protismeru a pokračuje bez mihnutia oka na spomínanú pumpu. 😀 skoro sme odpadli!!!!

Po ceste sme sa na diaľnici zastavili na oddychovej vybudovanej zóne pre turistov na malé občerstvenie a na WC. Zvyknite si na to, že na Kube je problém s toaletným papierom, a pred každým verejným WC sedí Kubánečka pýtajúca mierny poplatok za použitie WC a papiera. Po použití toalety niekedy nespláchnete – (viď vyššie problém s vodou ), na to pribehne Kubánečka s plným vedrom vody a ,,spláchne“ za vás.

Pokračujeme v ceste do provincie Viňalez – zastavili sme sa v jaskyni, kde sme loďkami prešli zasa do vybudovanej štvrti (vybudovanej rozumej – reštaurácia , WC, bar, suvenýry – niekde v džungli), kde strechy sú z vyschnutých palmových listov, okolie samé banánovníky a má to svoju kubánsku atmosféru. Tu som po prvýkrát v živote ochutnala aj cukrovú trstinu a videla, ako ju ujo Kubánec odšťavuje na tzv. trapiči. Pri skupinke kubánskych spevákov a speváčok sme sa v nádhernej prírode, plnej skál, brál, a banánovníkov najedli dosýta ako tradične u nich – ryža so slaninou, zemiaky, pečené kurča, veľa fazule :-D, ako dezert majú Kubánci kúsok tvrdého syra s marmeládou (neobvyklá kombinácia, ale veľmi chutila) a pobrali sa zasa ďalej podľa plánu do už spomínanej časti Viňalez.

Viňalez je názov krasového údolia a nachádza sa západne asi 180km od Havany. Je zaujímavé svojimi vápencovými útvarmi (tzv. mogotmi – obrastenými kopčekmi na zeleno) a z tohto dôvodu bola v roku 1999 zapísaná ako národný park a dedičstvo UNESCO.Takéto vápencové útvary sa náchádzajú že vraj iba v dvoch krajinách na svete(Kuba a Čína). Prisahám, že fotky z tejto oblasti, ktoré boli robené pred 30 rokmi, alebo ktoré nájdete na google sa zhodujú s tými mojimi (nič sa nezmenilo)– ešte aj ten modrý domček tam stojí, odkedy sa tam natáčali dva diely Prípady Majora Zemana. J Neuveriteľnéééé !

Skvelý výlet sme večer znova zakončili zakúpením lístkov na kabaret – tentoraz známy havanský kabaret La Tropicana – neuveriteľný zážitok z vystúpenia viac ako 200 tanečníkov,akrobatov a dokonalých kostýmov.

Samozrejme, že je ešte mnoho toho, čo sa dá navštíviť,ako napr. múzeum a dom E. Hamingwaya, či továreň na výrobu tabaku, no čas bol náš nepriateľ. Ak nám to zdravie a peniažky povolia, raz sa tam chceme určite vrátiť, je ešte toho veľmi veľa, čo by sme chceli vidieť ako Trinidad, alebo Santiago de Cuba a určite ostrov Santa Maria, ktorý je s Kubou spojený mostom cez more.

Ešte sa mi nikdy nestalo, aby som sa chcela vrátiť na to isté miesto, resp. do tej istej krajiny, ale tu je to iné. Kto nezažil, nikdy nepochopí, a aj keď sa vám bude zdať, že moje rozprávanie je charakteru recenzie – je to iba môj obraz toho, čo tam v skutočnosti je a nečakajte žiaden luxus, práve kvôli týmto veciam sa tam turisti stále a vkuse vracajú , lebo toto nezažijete ani v Dubaji a ani v iných luxus. oblastiach a v podstate, keby sme tým neprešli, tak je to úplne obyčajná nudná dovolenka, no takéto zážitky máte iba v pravej komunistickej krajine – zvláštny mix bezstarostnosti, všade prítomnej chytľavej hudby, chudoby, zaostalý vozový park z 50.tych rokov , rum tam tečie ako u nás voda, nádherné pláže na varadere , cigary a tak ďalej….. treba aspoň raz za život skúsiť.

Odporúčania na cestu :

Kuba – 12 mil. obyvateľov

Úradný jazyk – španielčina

Dĺžka letu – 12 hodín, naspäť 10 hodín

Čas.posun – mínus 6 hodín

Víza – resp. vstupné karty vypísané sú potrebné pri vstupe do krajiny

Peniaze – CUP – kubánske peso pre Kubáncov, CUC – kubánske peso konvertibilné pre turistov

Bankomaty – nehľadajte – nenájdete ! 😀

Wifi FREE – nehľadajte – nenájdete 😀 (a ak aj áno, iba za poplatok a iba v niektorých častiach)