Prechod hrebeňa Nízkych Tatier

Nízke Tatry sa celý môj život tešili veľkému nezáujmu. Na čo chodiť do Nízkych keď Vysoké mám o pár kilometrov bližšie a určite sú krajšie. Veď sú známejšie a veľkolepejšie. Niekde na webe som sa preklikal k prechodu hrebeňa Nízke Tatry z Donoval do Telgártu. Trasa  dlhá 95 km vedúca cez známy Chopok, Ďumbier a Kráľovu hoľu zaberie 5 dní a na to som bohužiaľ nemal čas.

Rozhodol som sa pre prechod západnej časti hrebeňa so začiatkom v Donovaloch a konečnou stanicou vo Vyšnej Boci. Zároveň išlo o malú terapiu, keďže deň predtým som odmietol prácu pre najlepšiu slovenskú cestovnú kanceláriu. Ak vám poviem slovo „elita národa“ asi ti bude jasné o koho sa jedná 🙂

Z Donoval na útulňu Ďurková – Nízke Tatry

Ráno o 8:45 nasadám do autobusu v Liptovskom Mikuláši, ktorý je v Donovaloch tesne po desiatej. Dlho som necestoval prímestským autobusom no bol som nadšený z fungujúcej WiFi a lacného cestovného lístka, len 1,80 Eur. Donovaly zívajú prázdnotou napriek krásnemu letnému počasiu. Predsa je stred týždňa a prázdniny začínajú až o týždeň. Po rannej káve prechádzam cez drevený most ponad hlavnú cestu a pokračujem po červenej značke okolo hotelov. Tej sa budem držať celý čas.

Pokračujem asfaltkou do maličkej obce Polianka a odtiaľ lesnou cestou na prvý kopec zvaný Kečka (1225 m). Stúpanie je mierne, no napriek tomu mám problém chytiť tempo a dych. Teraz pôjdem zas trošku z kopca a následne opäť hore na Kozí chrbát (1330 m), z ktorého schádzam do Hiadelského sedla. Nepríjemný zostup po rozmočenej pôde si po páde odnesie zadok a zlomená turistická palica. Koziemu chrbtu sa vieš vyhnúť „obchvatom“ po žltej, ktorý zaberie len o pár minút viac no len s minimálnym stúpaním a klesaním.

Prichádzam do Hiadelského sedla (1099 m), ktorému dominujú dva stožiare vysokého napätia a nový prístrešok, kde je možné kempovať. Nezabudnite načapovať vodu z prameňa. Len pozor aby si sa nerozbehol po modrej značke. Prameň vody vedie totižto po úzkej, vychodenej cestičke asi 150 metrov od prístrešku. Tu stretávam prvých ľudí. Partiu z Brna, ktorá ide posledný piaty deň a očividne im túra dala zabrať. Nečudujem sa.

Čaká ma najdlhšie stúpanie celej hrebeňovky na vrchol Prašivá (1673 m). Najskôr lesom a neskôr kosodrevinou, kde mi cestu skrížila malá zmija. Vždy lepšie ako medveď. Cesta pokračuje cez Malú Chochulu (1719 m), Veľkú Chochulu (1755 m), Košarisko (1693 m) na Latiborskú hoľu (1648 m). Pri dobrej viditeľnosti sa ti naskytnú výhľady na Malú Fatru, Veľkú Fatru, Západné Tatry a v diaľke i Vysoké Tatry. Mne dnes počasie vyšlo a výhľady si užívam úplne sám s plechovkou koly.

Schádzam do Latiborského sedla (1540 m), cez Zámostskú holu na posledný výstup Ďurková (1751 m). Slnko je čoraz nižšie a k útulni Ďurková prichádzam práve včas. Oblaky sa farbia do ružova a teplota prudko klesá. Platím 2 Eurá za stan, ktorý následne rozkladám na vykosenej lúke pred chatou. Môžete prespať aj na chate, ktorá má kapacitu 30 ľudí. Majú tu aj obmedzenú ponuku jedál a pivo.

Odporúčam vodu z prameňa, nejdem sa jej dopiť. Vietor opierajúci sa o stan mi nedovolí zaspať a tak siaham po špuntoch do uší. Pri kempovaní ich nerád používam, ale inak by som asi ani nezaspal. Prebúdzam sa do veterného,  slnečného dňa bez jediného oblaku.

Cez Chopok a Ďumbier do Vyšnej Boce – Nízke Tatry

O siedmej mám všetko zbalené a pokračujem pomalým krokom ďalej. Prvé dva kilometre mi trvajú takmer dve hodiny. Stále stojím, fotím prírodu a kamzíky, ktoré akosi stratili plachosť. Táto časť s najvyšším stupňom ochrany je skutočne nádherná, bez turistov a zelenými lesmi, ktoré ešte nie sú napadnuté lykožrútom.

Na Chopok sú to 4 hodiny cez Chabanec (1955 m), Kotliská (1937 m), Skalka (1980 m) a Poľanu (1827 m). V sedle Poľana sa na hrebeň pripája žltá trasa z Demänovskej Doliny a samotu striedajú desiatky turistov smerujúci k najnavštevovanejšej časti celého pohoria. Kamenná, vydláždená cesta ťa dovedie až k lanovke pod Chopkom ku Kamennej Chate. Vitaj v civilizácii. Káva, kofola, pivo, jedlo a dá sa platiť platobnou kartou.

Dláždený chodník pokračuje od chaty do Demänovského sedla (1756 m) a ďalej 300 výškových metrov na najvyšší vrchol celého pohoria, Ďumbier (2046 m). Tu by nás bolo len pár keby sme nechytili skupinku 30 mladých hokejistov. Výhľad na majestátny Kriváň však stojí za to. Kvôli uzávere chodníka sa vraciam späť do Demänovského sedla a po červenej na chatu M.R. Štefánika, kde som o druhej poobede. Autobus z Vyšnej Boce odchádza o dve hodiny a tak sa musím poponáhľať. Jedno rýchle pivo a rýchlo dole chvíľu po červenej a od rázcestia Králička po žltej až do Boce.

Autobus ide o 10 minút do Kráľovej Lehoty a odtiaľ vlak do Liptovského Hrádku. Úspešne som stopol chalana z Prešova, ktorému nerobí problém urobiť menšiu zachádzku a odviesť ma až domov. 55 kilometrov mi dalo skutočne zabrať, navyše ma celý čas tlačili topánky a cesta z kopca bola niekedy poriadne bolestivá.

Hrebeň Nízkych Tatier rozhodne stojí za to. Jedna z najkrajších túr, ktoré som na Slovensku absolvoval. Celú trasu nájdeš po otvorení linku – Hrebeňovka Nízkych Tatier

Donovaly a Nízke Tatry to nie je len turistika, stan a ešus. V okolí nájdete mnoho aktivít pre páriky, partie kamarátov a rodiny s deťmi.

Inšpiráciu nájdete v blogu “9 tipov ako si užiť letné Donovaly” 🙂

Itinerár a kde nabrať vodu

1. DEŇ

Donovaly  Vrchlúka (0:20)  Hiadelské sedlo (3:00) Velká Chochula (5:15) Latiborská hoľa (7:30) sedlo Ďurkovej (9:30) útulňa pod Chabencom (9:45)

2. DEŇ

útulňa pod Chabencom Chabenec (1:00) Kotliská (1:45) Polana (2:30) Chopok (4:00) Demänovské sedlo (4:45) Krúpovo sedlo (5:10) Ďumbier (5:40) Krúpovo sedlo (6:00) chata M. R. Štefánika (6:40) Vyšná Boca (8:40)

Voda po ceste: Donovaly, prameň blízko sedla pred vrcholom Kečka, prameň v Hiadelskom sedle, útulňa pod Chabencom (Ďurková), Kamenná chata pod Chopkom, chata M. R. Štefánika, Čertovica, Vyšná Boca.