Výstup na Piz Boe a Col Rodella

Stanovanie v meste má svoje výhody. Nemusíte sa obávať nijakej zvery, v prípade búrok je mesto relatívne bezpečné. No môže vás prekvapiť policajt, napariť pokutu a poslať preč. Preto sa snažím zbaliť všetko čo najskôr. Dolomity a ďalší nový deň pred nami.

O siedmej sa netrpezlivo prehadzujem v spacáku. Evka so špuntami v ušiach a prekrytými očami hlboko spí. Nenápadne do nej drgám a vydávam rôzne zvuky. Pomôže len silné zatrasenie za rameno.

„Nebuď ma zlatko, veď nikomu tu nevadíme“.

„To áno, ale ľudia chodia okolo a som z toho nervózny.

So strapatými vlasmi a zlepenými očami sa na mňa vyčítavo pozrie. O polhodinu sedíme v aute. Na našom mieste ostala len utlačená tráva po stane.  Kemp Miravalle Val di Fassa je neďaleko. Recepcia zatvorená, ale kaviareň je na naše radostné prekvapenie otvorená. Nie je nič lepšie ako talianska káva pre dve unavené a uzimené telá milujúce tento života budič. Život je hneď krajší.

Dolomity – ferrata na Nuvolau a Averau

Covid v Taliansku stále úrade a tak pred supermarketom čakáme v dvojmetrových rozostupoch. Prekvapili ma ich igelitové tašky, tie ľahko rozložiteľné. Smrdia ako skazená ryba a častokrát sa rozsypú ešte počas nákupu.  

Tri dni v kempe Miravalle

V kempe majú posledné voľné miesto. „Máme malý stan, to miesto bude stačiť“, odpovedáme. V pláne však máme rozložiť tretí, najväčší stan s terasou pre 5 osôb. Auto bude trošku vyčnievať na  príjazdovú cestu, ale to nevadí. Rozkladáme 14 kilové monštrum. Stan staviame prvýkrát a trvá nám to aj pol hodinu. Niektoré postupy konzultujeme s YouTube no nakoniec sa podarilo.

Rozkladáme kempingový nábytok a užívame pohodlie stanu, v ktorom sa môžeme postaviť a prejsť. Evka má tendenciu dať všetkým veciam miesto, čo mňa ako chronického bordelára trošku znervózňuje. Hlavne vtedy ak niečo vezmem a nevrátim späť. S týmto hendikepom budem bojovať celý život.

Prečítaj si prvý blog o Dolomitoch 🙂

Ferrata na Col Rodella

Slnko konečne vyšlo spoza mrakov. Máme v pláne len lanovku na Col Rodella, prechádzku prípadne krátku ferratu. Gondola stojí 20 Eur a ide približne 10 minút. Hore sme sa nakoniec rozhodli pre túru smerom k hore Sassopiatto. V Dolomitoch sú horské chaty všade. Výhoda je ľahko dostupné pivo, nevýhoda množstvo ľudí.

Výhľady na hory okolo sú úchvatné. Na Sassopiatto sme to nakoniec nedali, nemusíme dať každý kopec. Miesto toho ležíme na lúke s výhľadom na hory pred nami. Posledná lanovka ide až o piatej a máme stále dosť času. Obzerať jaky pri chate Friedrich August sa nám ďalšie dve hodiny nechce a tak idem skúsiť ferratu na Col Rodella. Je krátka a náročná s obťažnosťou „D“ .

• 

• 

• 

• 

V určitých momentoch sa naplno prejavuje môj strach z výšok. Visím zo skale a rozmýšľam ako preložiť nohu a pokračovať ďalej. Po polhodine sme hore. Zaujímavosťou je že ferrata končí na terase reštaurácie. A tak miesto nádherného výhľadu na prírodu sa dívate na paničky v kožených nohaviciach a norkových kožuchoch s pohárom aperolu v ruke. A oni zas na vás, upotených ľudí s helmou na hlave a sedákom okolo pása.

Počasie v Dolomitoch funguje ako hodinky. Päť hodín a búrka s lejakom je tu. Keby nás toto chytilo na skale tak sa určite obaja po…me od strachu. Dávno som nevidel takú prietrž. Nezavreli sme vetranie na streche stanu a tak tam prší a my nevieme čo s tým. Mozog pracuje na plné obrátky, premýšľame ako cez otvor prehodiť pláštenku. Vďaka turistickej palici sa podarilo.

Dolomity a druhý najvyšší kopec

Druhý deň nás čaká výstup na druhú najvyššiu horu s názvom Piz Boe vo výške 3152 metrov. Začíname skoro ráno v sedle Passo Pordoi. Parkovanie je tu zdarma. Najťažší úsek môžete zvládnuť lanovkou, alebo extrémne náročnou ferratou Cesare Piazzeta, tou najťažšou v Dolomitoch. Dlhá, kolmá stena len pre tých najzdatnejších. My sa hore terigáme šotolinou až k stanici lanovky. Potom je to pohodová prechádza mesačnou krajinou na samotný vrchol Piz Boe. Celý výstup zabral maximálne tri hodiny a odmenou je kávička na vrchole v Rifugio Capanna Piz Fassa.

• 

• 

Evka berie dole lanovku a ja samozrejme po svojich. Na naše prekvapenie bol tento výstup ľahký a tak máme stále dosť času a síl na ďalšiu túru. Na Sass Ciapel som kvôli zlému počasiu vyšiel len ja. Začalo pršať a treba sa rýchlo vrátiť späť k autu. Nechcem zažiť ďalšie blesky v tejto výške. Bohužiaľ sme vychytali trafik z Passo Pordoi späť do mesta. Lejak a autá vlečúce sa k vzdialenému kruhovému objazdu.

• 

• 

Z večera si pamätám len grilovanie syra camembert. Kúpil som ten najväčší, zabalil do alobalu a hodil na gril. Výsledkom bola nechutná, roztečená masa tuku, ktorá skončila aj s miskou v lejaku pred stanom. Dnes pôjdem spať hladný. Ale tak mi treba keď vymýšľam. Mal som kúpiť klobásu a určite by to dopadlo lepšie.