Matterhorn, ktorý sme nevideli
Cesta z parkoviska v Saas Fee pokračuje do mesta Zermatt pod veľkolepou horou Matterhorn. Počúvame hudbu a snažíme sa zľahčovať situáciu ohľadom vymazaných fotiek. Teraz, keď píšem blog tak je to sranda, ale v tej chvíli sme boli fakt rozladení. Ešte sme ani netušili, že Zermatt bude pre nás zakliata dedina. Už 15 kilometrov pred príjazdom sledujeme značky zákaz vjazdu. To nám nejde do hlavy a pokračujeme ďalej. Značiek je stále viac a skutočne v meste nevidíme žiadne auto, len to naše. “Norbert, asi by sme tu nemali byť.” Zaparkujeme v nejakom depe a pešo ideme do toho najlacnejšieho hotela, ktorý sme v meste našli. Noc pre dvoch za 100 eur. Staručká pani nevie dobre po anglicky. Matterhorn je dobre viditeľný aj z mesta, ale kvôli oblačnosť ho nevidíme.
„Where can we park our car?“
„No card, only cash, pay now“
„Ok, we need to park our CAR first“
„I am sorry, no card here, only cash“
Mesto, kde autá nemajú prístup
Tak nakoniec sme sa dohodli a zistili sme, že Zermatt je „car free city“, teda mesto bez áut. Jedinou možnosťou je zaparkovať v meste Täsch a odtiaľ vlakom do Zermatt. Takto to v Zermatt funguje už od roku 1972, kedy obyvatelia mesta v referende odmietli výstavbu novej cesty z Täsch. Myslí ekologicky a všetko si privezú vlakom. Zásoby aj hostí. Miest bez áut je vo Švajčiarsku niekoľko, ale Zermatt je najväčší.
V hlave počítame, koľko si vypýtajú za parkovanie a spiatočný lístok na vlak. Nakoniec to nie je tak hrozné. Parkovné 20 eur a spiatočný lístok ďalších 15 na osobu. Konečne sme na hoteli plnom Indov, ktorí majú na izbe nad nami diskotéku. No ale čo chceme v meste, kde apartmán stojí 4,5 milióna Eur, alebo takmer 120 miliónov českých korún. Ale, s výhľadom na majestátny Matterhorn. Nekúp to! Varíme večeru v malej izbe, ktorá mi pripomína Orient Express. Lacný koberec v kombinácii s drevom a manželskou posteľou. Večera je dehydrované kura s ryžou, tzv. adventure food. Tak dúfam, že adventure nebude zajtra ráno na záchode. Akurát nemám čím miešať a tak použijem zubnú kefku, samozrejme miešam opačnou stranou. Noro medzitým vyrobil lyžičky z plastovej fľaše. Večer zisťujeme ako zachrániť vymazané fotky a náš smútok utápame v domácej slivovici. Life is good.
Vlakom až pod Matterhorn
Na druhý deň je počasie úplne iné. Dážď, zima, hmla. Utekám do bankomatu aby sme mohli vyplatiť tú kuticu, pretože pani berie „only cash“. Mám dosť naponáhlo. Prvým dôvodom je vlak, ktorý odchádza o 10 minút a druhým dehydrované adventure food pýtajúce sa von. Všetko som nakoniec s prehľadom stihol.
Na vlakovej stanici kupujeme jednosmerný lístok za 50 eur do stanice Gornegrat vo výške 3130 metrov. Vlak ide pol hodinu a za pekného počasia to musí byť skutočný zážitok. Z Gornegrat je výhľad na horu Matterhorn a najväčšie európske ľadovce ako Monte Rosa, Gornegletscher, alebo Grenzgletscher. My vidíme prd, ale aspoň sme tu sami. Späť do Zermatt ideme pešo a naozaj škoda toho počasia. Celý výlet sme mali slnečno až na tento deň. Snažíme sa aspoň fotiť a dobehnúť stratené. No a Noro nezobral dron, že načo bude to „tažké“ kilové hovädo trepať. Tam sme sa dohodli, že dron sa berie vždy a bez diskusie. Počasie je čoraz horšie a ponáhľame sa späť do mesta. Matterhon nám unikol, ale výhľady na ľadovce stáli za ten čas a peniaze. Určite sa tu znova vrátim.
Prvý vlak vyráža o 7 
vlaková stanica Gornegrat vo výške 3130 metrov
Presný ako švajčiarske hodinky
Zermatt je luxusné, pohodové, turistické mesto. Nájdeš tu dobré reštaurácie, luxusné obchody, kaviarne, no proste nič pre nás. Káva v mekáči a ideme pre auto. Naša ďalšia cesta vedie do mesta Adelboden v kantóne Bern. Noro zisťuje, že tam nevedie cesta. Dívame sa na seba, čo tí Švajčiari zas vymysleli. Tak tentokrát pôjdeme autovlakom za ďalších 20 eur, ale hlavne ušetríme trojhodinovú obchádzku. Všetko funguje perfektne a rýchlo. Autovlak pojme stovky áut a po polhodine sme opäť na ceste.
Obaja sa tešíme na hotel. V cene máme wellness a raňajky. Po všetkých tých dehydrovaných jedlách a tyčinkách sa normálne najeme. Okamžite rezervujeme wellness. To je balzam na naše uchodené nohy. Na jedálny lístok v hoteli sa ani nedívame a rovno ideme na miestny kebab len za 10 eur. Na miestne pomery skutočne dobrá cena. Švajčiari majú vo všetkom systém a poriadok. Tak napríklad. Turek nás obslúži len po ukázaní dokladu o očkovaní, nestačí mu povedať, že sme očkovaní.
Vlaky odchádzajú na sekundu presne. Na každej vlakovej stanici nájdeš veľké luxusné hodiny, samozrejme len a len švajčiarske značky, napríklad Hublot, Longines, Rolex či Tissot. Ando dala Norovi zľavu na chatu po predložení Alpenverein karty, mne ju nedala, pretože kartu nemám. Ale mohla, nikde to nemusela skenovať alebo zadávať do nejakého systému. Proste pravidlá sú pravidlá. Je to pre nich prirodzené a mne sa to páči. Žiadna smiešna neškodná korupcia nemá šancu. U nás sa aj zadarmo celý deň lyžujete, keď máte známeho vlekára. Rúška v interiéroch sú samozrejmosť a nikto s tým nemá problém.
V hoteli, či v domove dôchodcov?
Čas raňajok je tu. Parádny bufet, ja s Norom a 20 dôchodcov okolo nás. Naozaj sme tu jediní mladí ľudia a ostatok všetko 60+. Dnes nás čaká výstup na horu Albristhorn vo výške 2763 metrov. Najstrmšiu časť sme pre časovú náročnosť túry zvládli lanovkou a odtiaľ po svojich až na vrchol. Nevraciame sa tou istou trasou, ale pokračujeme po hrebeni. Po 20 kilometroch máme toho dosť a do mesta ostáva ešte sedem. Pred nami vidíme chatu a čím sme bližšie tým viac rozoznávame kolobežky, ktoré budú určite na prenájom. Paráda, kolobežkou sme dole za pár minút.
Po wellness Noro opäť skúša zachrániť fotky a ja varím večeru. Priamo na izbe štvorhviezdičkového hotela varím v ešuse cibuľu s párkami a fazuľou. Také veľmi lacná varianta chilli con carne, kde nie je ani to carne a ani chilli. Dúfame, že sa nespustia požiarne senzory. Dopíjame posledné zbytky slivovice, je jasné, že náš výlet sa chýli ku koncu. Stále sa však môžeme tešiť na raňajky. Ja sa ešte snažím opraviť stabilizátor obrazu, no tiež neúspešne. Horí v ruke a vydáva divné zvuky. Osmóza nevydržala. Prečo osmóza? Názov som si prispôsobil, inak sa to volá DJI Osmo.
Pri raňajkách premýšľame, či sme sa náhodou neocitli v dome seniorov. Podľa mňa aj tí dôchodcovia okolo nás sa musia diviť čo tam robíme. Je čas odchodu. Ešte doplatíme dvojdňové parkovanie na hoteli a hurá domov.
Švajčiarsko je drahé, ale stojí za to
Švajčiarsko je krásna krajina, hlavne čo sa týka prírody. Ak tu zavítaš tak rozhodne odporúčam prechádzku v okolí Matterhorn. Ak sa cítiš tak trek ku chate Monte Rosa nevynechaj. Buď začneš šľapať z Zermatt, alebo si cestu skrátiš vlakom do Gornegrat. Ďalej odporúčam výstup na ľadovec Weissmiess a túru k najväčšiemu ľadovcu v kontinentálnej Európe. Volá sa Aletschgletscher a jeho rozloha je 120km štvorcových. Hmotnosť ľadu predstavuje neuveriteľných 27 mld. ton. Tento ľadovec sme videli aj z Albristhorn, ktorý je od neho vzdušnou čiarou vzdialený viac než 100 kilometrov. Švajčiarsko toho veľa ponúka a preto si sprav pred cestou aj vlastný prieskum.
