Monteverde a El Tigre
Skoro ráno vyrážame z Arenal popri rovnomennom jazere do oblasti Monteverde. Zastavujeme sa ale na perfektný škoricový koláč, z ktorého som ulepený po zbytok dňa. Monteverde je posledná destinácia pred trojdňovou pohodičkou na pobreží Pacifiku. Tam už len kúpanie, surf, drinky no a moji milovaní klienti a ich otázky 🙂 Ešte teda zvládnuť tri dni a moje sprievodcovanie bude mať snáď úspešný koniec.
Paleta kostarických pralesov
Prvou zastávkou sú tzv. hanging bridges, teda mosty zavesené skrz hmlový prales. Kostarika je neskutočne rozmanitá a má všetky typy pralesov – tropický dažďový, tropický suchý, nížinatý dažďový, hmlový, pobrežný a taktiež mangrové lesy. Z autobusu krásne vidíme jednotlivé pralesy, ktoré sa menia v závislosti s nadmorskou výškou. Táto teória sedí na metre presne a jednotlivé prechody medzi pralesmi sú rýchle a razantné. Proste jeden okamih krásne slnečno a o pár metrov už nevidíš na 10 metrov pred seba a teplota je aj o 15 stupňov nižšia.
Monteverde je rezervácia, ktorá za svoj vznik vďačí súkromným iniciatívam a organizáciám, ktoré od roku 1972 začali skupovať pôdu za účelom jej ochrany. V súčasnosti je rezervácia riadená neziskovou organizáciou Centro Científico Tropical. Tá ochraňuje hmlový prales na ploche 14 200 ha, ktorý sa rozkladá na svahoch pohoria Tilarán v nadmorskej výške okolo 1400 metrov nad morom.
Kvesal – narodný symbol Nikaraguii
Prechádzka pralesom prebieha v maximálnej tichosti. Na moje prekvapenie to všetci rešpektujú. José je vybavený obrovským ďalekohľadom pre pozorovanie jedného z najkrajších vtákov na svete. Jeho mena je Kvesal a podľa neho je pomenovaná aj oficiálna nikaragujská mena. Kvesal je nádherne farebný s dlhočizným chvostom. Nepodarilo sa nám vidieť jedného, ale rovno dvoch, čo José označil za obrovský úspech. Taktiež tu rastú parazitné stromy, ktoré vytypované stromy obrastú, odstavia od živín až sa napadnutý strom úplne rozpadne. Ten poslúži ako zdroj energie pre ďalšie stromy a kolobeh sa v dokonalosti prírody opakuje.
Mosty v korunách stromov Monteverde
Ďalej pokračujeme už na spomínané mosty a prechádza po nich zaberie asi hodinu. Nachádzajú sa na úrovni stromov a tak môžeš pozorovať život v ich korunách. Ja idem s Henrichom a jeho kamoškou pomaly, majú cez 90 rokov a uvidíme kam dôjdu. Okruh má tri kilometre a to pre človeka, ktorý má na krku storočnicu nie je málo. Stále obdivujem ich húževnatosť. Neviem si predstaviť moju starkú v Kostarike. Tá snáď nebola ani mimo okres.
Ostatní pokračujú sami. Urobil som chybu. Zuzana s rozbitým členkom chytila životnú formu a ušla. Ja som s Henrichom zašiel len pár sto metrov, kde sme sa otočili a vrátili späť k autobusu. Netrpezlivo čakáme skupinu, ktorá tu už dávno mala byť. Program je nabitý a nechcem žiadne meškanie. Naša drahá Zuzka stratila v polke formu a ledva pokračuje do cieľa čo zbrzdilo všetkých ostatných. Nemám na to nervy. Nakoniec sme to nejak logisticky vyriešili. Autobusár čaká Zuzanu, jedna skupina ide na zipline a ja s Petrom a Jankou na túru El Tigre.
Zipline v Monteverde má dokopy 3 kilometre a 9 lanových drách. Zavesia ťa na lano, samozrejme s potrebným vybavením, a “letíš” ponad prales ako vták. Ja túto atrakciu nemám moc rád, lebo ma sedák vždy tlačí medzi nohami, hehe 🙂
El Tigre na koni
El Tigre je podľa mňa jedna z najlepších túr v Kostarike. Má 8 kilometrov, z toho dva absolvuješ na koni. Janka je z koňa totálne vystresovaná, vlastne sme niekoľko dní dopredu riešili storno výletu, ale nakoniec sa hecla. Ja som na koni vlastne nikdy nesedel a Peťo naopak kone miluje. Minimum turistov, nádherné vodopády a všade naokolo zelená hustá džungľa. V rámci výletu máme aj vynikajúci obed. Viac info nájdeš tu.
Druhá skupinka zipline zvládla, aj keď anglicky zdatný Andrej sa poriadne zapotil, lebo zorganizovať a skrotiť niektorých členov našej výpravy je niekedy ťažká práca. Za toto som mu doteraz vďačný.
Na hoteli v Santa Elene ma zastavil Henrich. Vraj mu niekto z batoha ukradol 100 dolárov. Čo s tým ja spravím? Úprimne, som si istý, že ich odložil tak, že ich už nikdy nenájde. Prečo by niekto kradol 100 dolárov a ďalších 500 nechal v peňaženke? Nedáva mi to zmysel.
Nervy napnuté na maximum
Večer sa idem odreagovať do mesta a poslať pohľadnice. Konečne si trošku užijem kostarickú atmosféru bez blbých otázok a riešenia malicherností. Teším sa, že tomu bude o pár dní koniec, lebo toto ani zďaleka nebola dovolenka a zarobené prachy sú skutočne odmakané. Ale Kostarike je predsa len Kostarika. Vlastne to je super 🙂
Po príchode na hotel mám sto chutí zavolať všetkých na izbu a povedať čo si o ich správaní myslím. Samozrejme, nemyslím všetkých, ale sme tu ako jedna partia. Zuzana mi povedala, nech to nerobím, pretože to aj tak nič nezmení, akurát sa miestami napätá atmosféra ešte viac prehĺbi. Mala pravdu. Dnes prvýkrát bez chlastania v partii dvoch párov, lebo sa potrebujem konečne poriadne vyspať. Dopil som zbytky rum, vypol mobil (čo by som nemal) a šiel spať.
