Na strechu severnej Afriky

Posledný rok bolo cestovania ako šafránu. Vo februári Malorka, v apríli Kostarika premiérovo ako sprievodca a potom už nič ak nerátam trojdňový wellness v Poľsku a občasnú turistiku v Tatrách. Cestovanie je v mojich nákladoch výrazná položka, no tento rok som ostal 400 eur v pluse – kvôli Kostarike 🙂 Ďalšia destinácia ma privedie na strechu severnej Afriky.

V lete sa nám narodila dcérka a na cestovanie nebol žiadny priestor. Vlastne nebol a stále nie priestor ani na súvislý spánok (v prípade manželky), či večerný film. Je to poriadny záhul, ale na druhej strane je to úžasný pocit, ktorý v mnohých prípadoch totálne prevalcoval pocity z cestovania. Skvelé je, že tá láska k dieťaťu rastie exponenciálne každým dňom.

Samozrejme mrle ma žerú neustále a už tri mesiace po pôrode som začal manželku „otravovať“. Nemal som nič naplánované, no vedel som, že niekam musím ísť. Čiastočne som nútený aj kvôli povinnostiam pre outdoor firmy s ktorými spolupracujem. To je hlavne dobrá výhovorka, že aj síce sa mi nikam nechce, ale proste musím. 🙂

S kamošom Norom sme dlho premýšľali kam. V pláne boli Faerské ostrovy a Švédsko. Nádherné krajiny, ktoré v zime stoja za to a nevadí ani extra krátky deň a 18 hodinová tma. Nakoniec ma znova osvietilo. Vybral som Maroko. Prečo?

Rozmanitosť

O Maroko som nikdy nejavil extra záujem, aj keď sem-tam som nad ním premýšľal. Zlomilo sa to dva týždne pred kúpou letenky. Najvyššia hora severnej Afriky je práve tu, v pohorí Atlas a volá sa Jebel Toubkal. Síce meria „len“ 1467 metrov, no celkové prevýšenie je 3 000 metrov a v zime to je ešte zaujímavejšie. Samozrejmosťou sú mačky a cepín. Teším sa na to!

Úplným opakom bude Sahara, v ktorej som nikdy nebol. Našiel som trojdňový výlet k obrovským piesočným dunám. Na púšti som už bol v Čile na Atacame a v Jordánsku vo Wadi Rum. Sahara je však len jedna. S púšťami sa mi viažu zaujímavé príhody. V Čile som prvýkrát riskoval život a v Jordánsku požiadal ženu o ruku. Tak uvidíme čo na Sahare. Od februára do apríla tu hrozia piesočné búrky. Dúfam, že nejakú zažijeme.

Poslednou zastávkou bude Marakéš. Historické pamiatky, dobré jedlo, trhy a odlišnú kultúru. Ak máš nejaké tipy čo v Maroku zažiť, tak daj vedieť.

Letenka  

Tá je do Maroka relatívne lacná, no potrebujeme konkrétny termín a extra batožinu. Našli sme jednu takú cez Barcelonu a Bordeaux. Za 4 letenky a 20kg batožiny sme dali 600 eur. Okrem toho sme získali 7 hodín v Bordeaux, kde je centrum od letiska len pol hodina autobusom.

Príjemné počasie

Teploty v lete dosahujú štyridsiatky, to by ma tam nedotiahli ani stádom volov. Vo februári je ale priemerná teplota v Marakéši okolo 19 stupňov. Na vrchole Jebel Toubkal môže byť bez problémov -20. Na to sa tiež teším. Navyše je v tomto ročnom období všetko svieže a zelené, na rozdiel od suchého leta. Dni sú vo februári dlhé 11 hodín, čo je proti oblastiam na severe Švédska trikrát viac.

Myslím, že Maroko bude skvelé, zaujímavé a zároveň to bude posledná kapitola mojej nadchádzajúcej knihy. Jej názov bude STRATENÝ V CHICKENBUSE. Ak sa pýtaš prečo, tak všetko bude vysvetlené v kapitole. Dovtedy môžeš zakúpiť knižku 90 DNÍ JUŽNE.