Týždeň španielčiny v Quetzaltenango
Z jazera Atitlan pokračovala naša cesta do mesta Quezaltenango alebo Xala, kde sme strávili týždeň študovaním španielčiny v miestnej jazykovej škole. Cesta chicken busom bola opäť šialená. 6 hodín v starom autobuse, triaslo to s nami na všetky strany, my s Andrejom sme však už nechytili miesto a tak sme sedeli na plastovej stoličke v uličke s ďalšími turistami. Miestny s takýmto spôsobom dopravy nemajú žiaden problém ale my turisti sme trpeli celý čas. Keď potreboval niekto vystúpiť vždy sme sa museli postaviť zdvihnúť plastovú stoličku aby sme uvoľnili uličku.
Podvečer sme konečne prišli do Quezaltenanga. Taxík nás odviezol priamo pred školou s názvom INEPAS kde nás po krátkom čase privítala riaditeľka školy Maria Antoaneta aj so svojim švajčiarskym poskokom. Ten chlap bol tak milý, že mi to po pár hodinách išlo na nervy. Školu sme mali na 5 dní po 5 hodín. Okrem toho v cene 150 USD sme dostali ubytovanie v miestnej rodine a stravu 3 x denne. Okrem toho nejaké peniaze zo školného išli na zaujímavé projekty UNICEF.
Bývanie bolo veľmi skromné. V izbe som mal posteľ, nejaký stôl a jednu skriňu. Nič viac mi bolo netreba. V dome bývala 3 generačná rodina. Starká celé dni vyvárala, deti sa hrali a rodičia chodili do práce. Cez víkendy tam býval aj jeden starý pán, mal 98 rokov, nepotreboval okuliare, paličku, všetko počul a rozumel. Škola trvala od deviatej do druhej a vyučovanie formou súkromného učiteľa mi za tých 5 dní celkom pomohlo. Utorok a štvrtok sme aj po škole mali nejakú aktivitu. Prvý krát sme šli do malého mesta Salcajá. Miestny market ma zas dostal, okrem iného sme tu objavili červené banány a pomaľované malé kuriatka. Z marketu sme postupne prešli do „fabriky“ na výrobu tradičného majského oblečenia. Fabriku som dal do úvodzoviek, pretože išlo len o pár dlhých šnúr natiahnutých na lúke. Tam sa pri mne pristavil jeden opitý pán, ktorý chcel pivo. Mal celkom slušnú angličtinu a nedal pokoj, takže som mu to pivo musel kúpiť.
Posledný deň piatok sme sa zoznámi s Torri z Arizony. Letuška, ktorá prišla do Guatemaly trochu pocestovať a naučiť sa trochu španielčiny. Posledný deň po škole sme vyrazili na horúce pramene Fuente Georginas. Dali sme pár pív a vedeli sme že musíme niečo vymyslieť posledný spoločný večer. Po večeri sme zašli do mesta, dali sme pár drinkov najskôr v bare, ale superlacnom. Za tri panáky tequily 1 euro a dva mochita za 1,5 eura. S Torri sme mali potom úplne skvelú debatu. Bohužiaľ znova nastal čas povedať zbohom. Na druhé ráno sme cestovali do Rio Dulce.
