Ako si “správne“ vybrať požičovňu áut v Mexiku
S priateľkou sme sa rozhodli cestovať po Jukatáne a autom to je najpohodlnejšie. Niekoľko dní pred tým som mal auto rentnuté aj s bratom, ale cez medzinárodnú požičovňu. Keďže nemám kreditnú kartu musel som využiť služby lokálnej mexickej požičovne. Hneď od začiatku som mal tušák, že to nedopadne dobre. Cenu sme zjednali celkom slušne na 110 USD s kompletným poistením na tri dni. K tomu depozit 150 eur, z toho som mal tiež obavy, či to nebude nenávratný depozit. Všetko som teda zaplatil svojou debitkou a po hodine došiel chlapík s autom. Hyundai Atos, alebo fúrik na štyroch kolesách, síce s klímou ale bez rádia. Pre dvoch to bolo malé, ale nakoniec sme tam natlačili aj batožinu. Hneď na začiatku odpadla tá doska medzi zadnými sedadlami a dverami od kufra. Vybrali sme sa teda z Cancunu do Playa del Carmen, čo je asi 60 km.
Prvý problém nastal na druhý deň ráno. Vložil som kľúč do zapaľovania a nie a nie ním otočiť. Voláme teda do agentúry a povedali, že je to OK. Stačí rýchlo trhať volantom z prava do ľava a zároveň sa snažiť otočiť kľúč. Tak sme trhali a trhali, až sme sa báli že ten volant odletí. Nič však nepomohlo. Aj policajt skúšal, aj recepčná z hotela, aj okoloidúci a nikomu sa naštartovať nepodarilo. Voláme znova. Chlapík z agentúry nám teda povedal, že príde, ale ak sa mu podarí naštartovať tak sme mu dlžný 400 pesos, cca. 40 USD.
Po hodine prišiel a musel skonštatovať, že sme mali pravdu. Miesto tohto auta sme dostali Chevrolet Spark, ktorý vyzeral oveľa lepšie, navyše mal aj rádio s výstupom pre ipod. Super! Všetko šlo ako po masle celých 24 hodín. Asi 30 km pred mestom Merida, som si uvedomil, že auto nemá ťah. Rýchlosť maximálne 80 km za hodinu a nie viac ako 3000 otáčok. Do Meridy sme nakoniec došli, ale na druhý deň to všetko začalo. Z Meridy do Cancunu je to asi 330 km a to už svietila kontrolka, že motor nie je v poriadku. Po 30 km sme sa z rýchlosti 80 km/hod dostali na 20 km/hod a motor neťahal ani na dvojke. Zastal som v pravý čas, motor už bol totálne prehriaty. Po 20 minútach sme sa znova pohli a auto šlo zas chvíľu v pohode. Asi po 100 km sme sa rozhodli zastať a zavolať do agency, lebo som neveril že do Cancunu prídeme.
Agentúra povedala že za dve hodky prídu a auto vymenia. Čakali sme teda, hodinu dve, potom tri a štyri. Vždy keď sme im zavolali tak povedali že max. 5 minút a sú tam. Nakoniec sme už nemali žiadny kredit tak sme poprosili policajta aby zavolal. Evidentne sa zľakli lebo následne na to vypli telefón. 220 km do Cancunu a sedem hodín večer. Neostávalo nám nič iné ako sa vybrať na nekonečnú cestu. Doteraz mám svalovicu na chodidle z prešľapávania plynového pedála. Motor sa zas prehrial vo chvíli keď sme šli do kopca, v polke auto zastalo…zacúvali sme to teda na odpočívadlo a počkali 15 minút. Všetky miestny Mexičania po nás kukali ako po idiotoch. Po 15 minútach som zas zmrzol, lebo motor nie a nie naštartovať. Došiel však miestny týpek, povedal len „Es la bomba“ otvoril kapotu, pobúchal po batérii oceľovou tyčou a všetko bolo zas OK.
Okolo polnoci sme teda šťastne došli na hotel. 5 hodín strachu či nás auto nenechá niekde uprostred ničoho bez jedla a bez vody. Na druhý deň sme volali do agency že auto je v Cancune a nech si ho prídu vyzdvihnúť. Bol som poriadne nahnevaný, ale neplánoval som to nejak extra riešiť. Nestačil som doniesť kľúče od auta a frajerka už poriadne po španielsky hučala do manažéra a dvoch zamestnancov, ako nám pokazili dovolenku a aké otrasné služby poskytujú. Dotyční sa nezmohli ani na slovo. Nakoniec od nich vytiahla 30 percent naspať a odvoz na letisko zdarma. Ak niekedy budete v Cancune tak rozhodne neberte auto cez BluSky Rental.
