Ak mám byť za čudáka, je to ten najlepší kompliment

Pokračovanie rozhovoru s Janou Chovan. Prvú časť rozhovoru si môžete prečítať tu 🙂 Tento rozhovor vznikal pár týždňov postupne v Anglicku, na Slovensku, v Španielsku a nakoniec v Kanade, kde Janka momentánle žije.

Čo pre teba znamená sloboda?

Sloboda je pre mňa najdôležitejší pojem v akomkoľvek slovníku a  predovšetkým pre mňa znamená to, že to čo cítim, hovorím a robím je v absolútnej harmónii a súlade. Že robím rozhodnutia slobodne, že hovorím to čo cítim a idem za tým, čo mi moje podvedomie, hlava, duša (volaj to ako chceš) hovorí.

Viem o tebe, že si študovala právo v Anglicku. Neľutuješ niekedy, že si kariéru právničky vymenila za cestovanie?

Nemyslím, že som právo vymenila za cestovanie, lebo cestovanie ma bohužiaľ (zatiaľ ) neživí…ale to, že som odišla z práce, ktorá ma nenapĺňala a z kolobehu „rat race“, kde každý boží deň bol taký istý, bolo najlepšie rozhodnutie, aké som kedy v živote urobila a nikdy to nebudem ľutovať.

Myslím si, že je nesprávne aby sme sa ako 18 roční ľudia, neskúsení životom rozhodovali čo chceme do konca života robiť, lebo štúdium je tá jediná cesta. To je veľká chyba našej spoločnosti, že si vyberáme práce, ktoré nechceme robiť. Miesto toho aby sme sa venovali tomu, čo nás naozaj baví…takže keby som to pred pár rokmi vedela tak si vyberám pracovnú pozíciu nomád profesionál 🙂

Ako si svoje cestovanie financuješ? Je to z úspor, alebo si popri cestovaní zarábaš?

V prvom rade určite z toho čo zarobím. Poväčšine sa každý zarobený cent premení na letenku a to je najlepšia investícia. A tiež vždy cestujem ekonomicky, takže je to o lacných letenkách, chicken busoch, 5 dolárových hosteloch, o platenej práci, prípadne dobrovoľníctve výmenou za ubytovanie.  V dnešnej dobre existujú tisícky spôsobov ako cestovať bez toho aby si musel mat plný účet peňazí, lebo ja ho určite plný nemám:)

Hovorí sa, že veľa ľudí cestuje lebo uteká od niečoho,  ako si na tom ty?

Ako som už spomenula predtým, ja nemám pocit že utekám od niečoho. Práve naopak. Utekám k životu, ktorý chcem žiť a aj keď sa to nemusí vždy každému pozdávať, naďalej budem utekať tak rýchlo, ako sa len dá 🙂

Čo by si poradila ľudom, ktorí chcú cestovať ale váhajú, prípadne riešia financie alebo strach z neznámeho?

Keď mi niekto povie “chcem cestovať,  ale nemám na to”,  je to tá najslabšia výhovorka na svete ako presvedčiť samého seba, že sa to nedá….je to len o usporiadaní vlastných priorít, to je celé. Ak chceš cestovať, nájdeš spôsob. Ak nie,  nájdeš výhovorku!

Veľa z nás by chcelo a aj môžu cestovať, ale boja sa ako bude reagovať okolie, či nebudú za čudákov, alebo podobne? Ako podobné názory riešiš ty?

Už neriešim. Ak mám byť za čudáka, je to ten najlepší kompliment 🙂 Zase jedno klišé … máš len tento jeden život a je naozaj len na TEBE a tvojich rozhodnutiach, čo s ním spravíš. Čokoľvek v živote budeš robiť vždy sa nájde niekto z okolia, kto s tým nebude súhlasiť.

Otázka teda znie. Chceš na staré kolená ľutovať, že si svoj život neprežil tak ako si chcel,  alebo sa rozhodneš začať robiť to, po čom si vždy sníval TERAZ! Často sa v živote bojíme toho, čo potrebujeme najviac.

Vyskúšala si dobrovoľnícku prácu, aká je tvoja skúsenosť ako “volunteer”?

Dobrovoľníctvo by si mal vyskúšať každý človek, ktorý má pocit, že si nežije dobre. Je to najlepší „mind opener“ a „wake up call’. Na jednej strane si uvedomíte, že je toľko vecí za ktoré by sme mali byt vďační  a na druhej strane človek príde na to, čo na mňa prišlo v Ekvádore, že sa snažíme meniť ľudí a kultúry tisícky rokov staré na západný obraz, čo je absolútna hlúposť.  Malo by to byt práve naopak. Je milión vecí, ktoré by sme sa mohli od týchto “ starých civilizácii’ naučiť, či už ide o vnímanie sveta, šťastia, spätosť človeka s prírodou alebo liečenie chorôb.

Čo tvoj súkromný život?  Z vlastnej skúsenosti viem, že skĺbiť vzťah a cestovanie je veľmi náročné.

Trpí 🙂 a to je asi cena, ktorú platíme za nomádske topánky!  Nemám ale pochýb o tom, že skĺbiť  vzťah a cestovanie sa určite dá, keď sa niekde vo svete nájdu dvaja ľudia, ktorých názory na život a svet sa stretnú na pol ceste do … nejakej krajiny 🙂

Nejaká vtipná príhoda s chickenbusom?

Vždy hovorím, že nikdy nespoznáš cudziu krajinu lepšie ako keď sedíš s domácimi v buse a ak v chicken buse tak o to lepšie:) Mám také tie tradičné príhody, ako sliepky pod sedadlami, batožina a ľudia na streche, traja ľudia na jednom mieste na sedenie, prípadne sedíš na kolenách niekomu, koho vidíš prvý raz v živote, to je taká norma:)

Ale spomínam si na Nikaraguu, kde keď sa konečne narvalo do busu asi 60 ľudí s batožinou, kamarát, 190cm vysoký chudák Angličan stál v uličke zhrbený, lebo busy majú príliš nízke stropy (keďže sú to pôvodne staré školské autobusy pre deti z Ameriky). Asi po 20 min. sme za mestom zastali pri asi 200 kilovej kope banánov, ktorú začali ládovať na strechu autobusu, v ktorom sa to už predtým prehýbalo od všetkého možného 🙂 Vtedy sme si mysleli, že tá strecha sa čoskoro prepadne. Neprepadla a banány sme odviezli až do Granady 🙂

Jedna veta, ktorá ta najviac vystihuje?

It’s better to be a lion for a day, than a sheep for the rest of your life.

Je lepšie byt levom na jeden deň, než ostať ovcou po zvyšok života.