Aká je Kolumbia a Kolumbijčania
Za posledných 50 rokov si obyvatelia Kolumbie vytrpeli viac než dosť. Ekonomické problémy, občianska vojna, revolučné ľavicové skupiny FARC a ELN, skorumpovaná kolumbijská vláda, únosy, politické vraždy, kokaín a drogové kartely z Medelínu, Cali, izolácia krajiny dopadli na krajinu a jej obyvateľov veľmi tvrdo. Nie nadarmo sa hovorí, že Kolumbia je bohatá nevesta so zlou povesťou.
Kolumbijčania sú napriek krutej histórii veľkí optimisti a šťastní ľudia. V Medelíne nájdete veľa pokreslených a posprejovaných budov, ale ako náhle vstúpite do metra, všetko je zrazu čisté, zorganizované, udržiavané a pekné. Ľudia z Medelínu nevnímajú metro ako systém dopravy, ale ako nádej na lepšiu budúcnosť, o ktorú sa príkladne starajú. 30 rokov dozadu bol Medelín nebezpečné mesto, plné streľby, vrážd a drog. Na dnešnom Námestí svetla sa pred 30 rokmi vraždilo a fetovalo. Dnes je toto námestie bezpečným miestom pre stretnutia s priateľmi. Kolumbijčania pochopili, že cesta k lepšej budúcnosti vedie cez osvetu a vzdelanie. V každej štvrti v Medelíne bola postavená obrovská niekoľkoposchodová knižnica. Rozsiahle komplexy budov, na ktoré sú všetci veľmi hrdí.
Kolumbijčania si vážia mier a relatívny pokoj, ktorí dnes majú. Andrea z Bogoty mi posledný deň pri šoférovaní povedala, ako veľmi je šťastná, že môže po svojej krajine bezpečne cestovať svojim autom. Pred niekoľkými rokmi to ešte bolo nemožné, resp. veľmi nebezpečné. Dvadsať rokov dozadu navštívilo krajinu do 50 tisíc ľudí. Tento rok to sú 4 milióny. A podľa Lonely Planet bude Kolumbia po Kanade druhou najpopulárnejšou destináciou v nasledujúcom roku.
Sú optimistický a hrdý národ. Agustín Goovaerts, belgický architekt navrhol v Medelíne Palác kultúry, avšak miestnym sa jeho štýl vôbec nepáčil. Paisas ( tak si ľudia v Medelíne hovoria ) ho ohovárali a dehonestovali jeho stavbu tak dlho, až Goovaerts tresol dverami a z Kolumbie odišiel. Hrdí Paisas sa rozhodli, že stavbu dokončia sami. Keďže nedokázali precitať komplikované stavebné plány, stavbu dokončili po svojom. Okolo nedokončeného paláca postavili biely múr 🙂 Paisas si taktiež o seba myslia, že sú lepší ako zvyšok Kolumbie. Sú to vraj šikovní podnikatelia a klamári. Náš sprievodca nás však pred nimi varoval a povedal „ If You do business with Paisas, somehow You always end up losing money“
Ľudia tu nie sú na nával turistov zvyknutí. Počas našej „ Real City Tour“ sa pri nás pristavovali, pozorovali nás, pozdravili sa, resp. počúvali prednášku v angličtine. Nás sprievodca Pablo sa počas výkladu opýtal jedného starého pána, či chce pozdraviť jeho skupinu. Dedko odpovedal „Nie, možno neskôr“. Možno neskôr znamená v Kolumbii nikdy 🙂 Manaňa efekt funguje v celej Kolumbii. V púštnej oblasti La Guajira som bol ako jediný gringo (teda beloch). Jeden by si povedal, že sa reštaurácie o mňa pobijú. Objednal som si rybu v skromnom podniku na pláži a vraj bude do 15 minút hotová. Nakoniec to bolo viac ako hodinu. Tranquillo, tu estas en Colombia.
Zaujímavou vecou, ktorú som videl len v Medelíne, je že sa ľudia stretávajú na verejných miestach a vymieňajú si veci. Jeden má hodinky, druhý rádio, tretí topánky no a takto si to medzi sebou vymieňajú podľa toho, čo práve potrebujú. Okrem toho sú schopní hneď vedľa katolíckeho kostola predávať porno a tváriť sa, že je všetko v poriadku.
Budovu súdu v centre Medelínu prerobili na obrovské nákupné centrum, kde nakúpite hlavne „fake“ výrobky. Budova, kde sa pred niekoľkými rokmi rozhodovalo o spravodlivosti dnes slúži ako predajňa „fake“ tovarov. Kolumbijsky kontrast.
Dávajte si pozor na osobné veci. Kolumbijčania sú veľmi priateľskí a verím, že dobrí ľudia. Ale nemajú problém vás okradnúť. Keď vidia telefón v ruke turistu, vidia peniaze. Rovnako tak videli cash aj v mojom telefóne, ktorý mi ukradli v autobuse. Sú veľmi veriaci a tak veria, že ich hriechy budú odpustené. Okradnú vás, zájdu do kostola, umyjú si ruky od hriechov a sú čistí 🙂
Na malom námestí vedľa stanice metro Parque Berrio hrá každý deň živá hudba. Pár ľudí sa dá dokopy a začnú hrať na nejaké hudobné nástroje. Paisas, ktorí sa vracajú z práce domov cez toto námestie sa pristavia a zatancujú, predtým ako nastúpia do metra. Nič podobné som nikde inde nevidel. Ľudia tu milujú hudbu a tanec.
Všetky tieto informácie som si zapamätal z Real City Tour. Je zadarmo a určite sa oplatí zájsť. Nezabudnite sa registrovať aspoň 24 hodín vopred.
Pozrite si Real City Tour a nášho najlepšieho sprievodcu Pabla.
