Balkánsky sen stopom, 2. deň
Prebúdzame sa do krásneho Chorvátskeho rána. Prvú vec, čo som dnes zazrel bol zlatý prsteň na dlážke vedľa postele. Nikomu z nás nepatrí a tak idem za Jurem či nie je jeho, alebo niekoho z hostí. Hovorí mi, že nevie a mám si ho nechať. Jurko nás autom odvezie do najbližšieho obchodu, kde nakúpime potraviny a hlavne víno. Večer ideme na návštevu k Jankovi kukať futbal. Tri litre vína Graševina tu stoja asi 8 Eur. Po raňajkách, čo je omeleta urobená na panvici bez oleja sa vyberieme na pláž. Z kopca to ide podstatne ľahšie a navyše nemusíme so sebou trepať všetku batožinu.
Pláže v Sejn sú maličké, kamenisté a je to tu hlava na hlave. Už chápem, prečo nás rodičia nikdy nebrali do Chorvátska. Všade Slováci a Česi. Zložíme sa teda na asi troch metroch štvorcových kamenistej pláže. Voda je príjemná, ale tá pláž je iná ako v Karibiku.
Zvalil som sa teda na múrik, kde bol tieň a čítal som si. Po troch stranách som zaspal. S bratom sa máme stretnúť o druhej v meste. Jemu sa na pláž nechcelo. Celé doobedie prespal. Fidel bol na mieste určenia na čas. Jure ho totiž doviezol autom až k moru. Objednávame tri lopatice sľadoledu ( 3 kopčeky zmrzliny). Kúsok za mestom sme našli skvelé miesto na skákanie z móla. Sú to asi tri metre, ale aj to je dostatočná výzva pre Martinku. Nakoniec to na tretí pokus skočila.
Jure nás poobede zas vyzdvihol a odviezol na apartmán. Medzitým nám ešte ukázal firmu, kde pracuje a jeho office, nákladné auto. Prenajíma apartmán a ešte pracuje ako trucker. Peňazí má dosť, ale furt plače, že nemá.
Martinka nám večer uvarila skvelé špagety s paradajkovou omáčkou a syrom. Nevydržali sme to a otvorili si k nim to vínko. A keď sa otvorí, tak sa už nezavrie.
Na záhrade má Jure 5 živých korytnačiek a k tomu kone, žaby, pelikány atď atď. Tie už samozrejme živé nie sú. Martina sa s nimi ale neustále fotí, prekladá ich z miesta na miesto a fotí sa znova. Ja idem do obchodu kúpiť ďalšie víno, pretože nechcem na návštevu prísť s poloprázdnou krabicou.
O ôsmej večer vyrážame na návštevu. Janko nás už čaká aj so synom Tonym a jeho kamarátom. Jeho krásna dcéra tam tento krát nie je. Televízia vytrepaná z obývačky na záhradu. Repráky zapojené, poháre plné. Futbal môže začať. Po úvodnom hvizde si ale Maťa uvedomila, že vlastne ju futbal nebaví. Navyše sa po pol hodine zranil Ronaldo a tak už úplne stratila záujem o finále Eura. Celý zápas sa rozprávame jazykom „croslovanglish“. Ide o mix slovenčiny, chorvátčiny a angličtiny. Cez prestávku Janko doniesol grilované kuracie mäso, zemiakový šalát, grilovanú zeleninu a opýtal sa nás či si dáme. No samozrejme, že sme mu to tam všetko zjedli. Finále prešlo do predĺženia, čo nás donútilo dať si ešte jeden pohárik ( dvojdecový ) vína navyše. O polnoci sa lúčime s Jankom s prísľubom, že na raňajky bude slivovica od Kláry, ktorá mu navyše aj zaspieva.
