Československý víkend na Sunshine Coast, BC
Po niekoľko dňovom zvažovaní som sa rozhodla, že konečne sa vyberiem na výlet s mojimi kanadskými česko-slovenskými kamarátmi. Výlet bol naplánovaný na víkend 17.-19.4.2015, destinácia Sunshine Coast, BC. Počet účastníkov výletu 13…
Z domu som vyrazila okolo piatej poobede v piatok a z New Westminster Station som došla ako už tradične na Nanaimo St., odkiaľ sme vyrazili o 18:30, aby sme stihli Ferry, ktorá mala vyplávať z prístavu Horseshoe Bay . Zaradili sme sa a vystúpili sme na vzduch. „Ferry“ mal meškanie asi 40 minút, tak sme si dali menší hang out pri Adamovom aute. Neďaleko nás zatkli típka. Prešacovali ho, dali mu putá a posadili do policajného auta. Mali sme z toho dobrú prdel a jeden z prvých zážitkov výletu.
Počas plavby sme síce nestihli západ slnka, čo veľa ľudí mrzelo, ale aj tak to bolo fajn. Plavba trvala asi 45 minút. Potom nastal čas nájsť miesto na stanovanie. Mali sme nejaké súradnice, kde sa mal dať rozložiť camp, tak sme sa tam už po tme vybrali. Nešťastie bolo, že sme dorazli po 9 hodine večer a Liquer Store bol už zavretý. My ako lead car sme sa snažili nájsť to miesto na stanovanie a druhé auto išlo hľadať, a aj našlo otvorený likáč.
Súradnice nás doviedli do akéhosi mini kameňolomu, kde evidentne už niekto predtým stanoval. Bolo tam ohnisko, ale nič viac okrem kameňov a lesa navôkol. Ešte sme chvíľu pátrali po okolí, či nenájdeme nejakú lúku, no unavení sme sa zhodili na kameňoch. Nakoniec sme sa tam všetci trinásti stretli, pekne sme sa zabavili a aj stany sme rozložili. V noci sme s Marcelom dostali úžasný nápad. S hlavami pri ohnisku sme začali robiť kliky, mne to moc nešlo, keďže som sa zosúvala so zeminou a oproti tomu ako klikuje Marcel každý vyzerá ako trapko. Po tejto aktivitke sme usúdili, že je čas zaľahnúť.
S chalanmi sme si dali rannú menšiu prechádzku po lesíku a potom som sa šla umyť do potôčika, ktorý žblnkotal len pár metrov od nášho campu. To bola paráda. Do sýta sme sa najedli, navarili si čajík, zbalili camp a horsa do Info centra.
V Sechelt Visitor Centre bola za recepciou staršia, veľmi milá pani, ktorá keď uvidela grupu 13 mladých turistov mala polo vyplašený, ale radostný výraz na tvári. Počas toho, ako skúsení cestovatelia našej skupiny s ňou kecali a vyberali hikey na sobotňajší deň, ostatní šli pohodlne využiť kúpeľňu. Z centra sme si odniesli malé pripínacie kanadské vlajočky, ktorými sme sa všetci družne označili.
Neďaleko bol akurát trh, tak sme sa tam išli poobzerať. Bolo tam veľa pekných a zaujímavých vecí, väčšinou domáci umelci a pekári. Chalan, ktorý tam predával také mystické plechové farebné bubny nám poradil park s veľkými stromami pri jazere. Našli sme to úspešne, no podľa toho ako tie stromy popisoval, sme ich čakali oveľa väčšie. Napriek tomu tam bolo krásne, predsa len to bol rainforest. Ďalšou zastávkou bol prvý hike. Ním bol Smugglers Cove Provincial Park Trail, kratšia prechádzka po drevených mostoch nad jazerami plných rôznych rastlín a vodných živočíchov, ktoré ústili cez les až po nádherný výhľad na more a ostrovčeky. Tam sme sa celá partia usadili na skalu a kecali. Naj príhodou bola kamoškina historka o tom, ako jej zhabali vibrátor na letisku v Dubai. Naspäť sme sa vrátili po tej istej ceste až na parkovisko, kde sme nechali autá a okamžite sme vyrazili smerom na Pender Hill.
Hneď na začiatku trasy pod horou je malé parkovisko, odkiaľ sme vyrazili. Cestou je úzky chodník vedúci strmo nahor pomedzi stromy a skaly. Podľa turistického sprievodcu nám to malo trvať cca 30 minút, no prví z našej grupy to dali za 15. Napriek tomu, že to bola krátka trasa, zapotili sme sa riadne. Na samom vrchole nás čakala odmena. Neuveriteľne krásny výhľad na zeleno-modré krásy Sunshine Coast-u. Aj tam sme sa samozrejme svorne pofotili a mohli sme pokračovať v našom dobrodružstve. Keď sme odchádzali s parkoviska, všimli sme si, že niekto napísal na Adamove auto “Chinese Driver Ahead” a prikreslil smajlíka so šikmými očami. Skoro sme sa udusili od smiechu. Báli sme sa, že to Adam zmaže, tak sme to rýchlo odfotili, ale nechal si to tam dokonca výletu, čo je v Kanade považované za odvážny čin.
Časovo sme boli výborne nastavení. Vedeli sme, že na konci posledného hiku máme byť o 5:30 poobede, pretože vodné víry-vlny sú vtedy najsilnejšie. SKOOKUMCHUCK je názov miesta, kde môžete zažiť neuveriteľný pohľad na takýto prírodný úkaz. Dostať sa tam nebolo ťažké, bola to v podstate prechádzka po lese, ktorá nám trvala asi 40 minút. Takmer na konci sme narazili na ráscestie. Ľavá cesta vedie na miesto, odkiaľ sa dajú vlny pozorovať obďaleč zvrchu. Za krátku chvíľu sme usúdili, že bude lepšie sa trochu vrátiť a zísť dole po pravej ceste, ktorá ústila priamo k miestu s hučiacimi vlnami. Boli tam ľudia, ktorí v tých vlnách kajakovali na takých mini kajakoch a predvádzali rôzne triky, dokonca aj saltá. Otvorili sme sipivá a sledovali ich. Myslím, že viacerí z nás niečo také videli prvýkrát v živote.
Niekto nám tam poradil camp pri jazere, ktorý otvorili len pred pár dňami a prišlo nám to lepšie ako opäť spať na kameňoch na neznámom mieste. Našu druhú noc sme sa utáborili pri Klein Lake. Hneď ako sme našli prvých camperov, Adelka vystrčila hlavu z okna a pýtala sa ich, kde je front desk. Nechápavý pohľad večeriaceho páriku bol namieste, keďže nám povedali, že keď niekto bude chcieť zaplatiť, príde na bicykli. Tento camp funguje na báze “kto skôr príde, ten skôr melie”, a keďže sme prišli v prvý víkend sezóny, mohli sme si vyberať a vybrali sme si veľmi priestranné miesto, kde sme sa všetci hravo pomestili. Očarilo ma, že každý pľac mal aj svoju latrínu. Mali sme tam aj predpripravené ohnisko, stôl s lavičkami, prosto luxus. Deň sme zakončili poriadnou žranicou a ohrievaním sa pri ohni. Oheň nás síce hrial, ale všetci ako takí tatári sme sa posadili okolo mini grillu, v ktorom postupne vyhasínali uhlíky. Večer sme počuli zavíjať kojoty a kvákať žaby. Bola som rada, že nás v noci nič nezožralo.
Skoro ráno sme sa zbalili a vyrazili na kajaky, ktoré sme mali rezervované na 10 h ráno s Halfmoon Sea Kayaks. Išli sme v 5 tandemoch a 1 singláči. Na 4 hodiny nás to každého vyšlo 35 dolárov (single 40). Prvú vec, na ktorú nesmiete zabudnúť, je spustiť si kormidlo, inak sa len tak ľahko nepohnete, a ušetríte si nadávanie na kormidelníka a prípadnú hádku (áno, vlastná skúsenosť).
Asi po 1 hodine a 45 minútach pádlovania sme sa dostali do bodu č. 3 na pláž, kde sme sa vylodili a oddýchli. Bolo krásne horúco, tak sme sa 20. apríla v Kanade opaľovali.
Cesta späť bola oveľa viac náročná. Fúkal oproti nám silný vietor a tvorili sa vlny, takže sme museli vydať väčšiu námahu nato, aby sme sa vôbec pohli. Voda nám špliechala do očí, postupne sme mali všetko mokré. Nejako sme to zvládli a hladní, unavení a mokrí sme sa šli najesť do neďalekej reštiky. Na tomto mieste pri parkovisku boli aj verené záchody, práčky a sprchy, čo by bolo užitočné, ak by sme ostávali dlhšie. Platiť by bolo treba len za pranie mincami.
S burgermi v bruchu a konečne suchí sme sa rozhodli dať si kávu, tak sme zišli do neďalekého mestečka, kde bolo všetko líznuté umením a hippie kultúrou. Kaviarne tam aj cez víkend zatvárajú už okolo 17-tej, ale podarilo sa nám dať si kávu, niektorým zmrzlinu. Prišiel čas zaradiť sa do kolóny na trajekt, ktorý tentokrát meškal asi hodinu. Usadili sme sa na odpočívadle, vytiahli sme karty a hrali česko-slovenské “prší”, čiže sedmu. Hrali sme podľa českých pravidiel, ktoré mimochodom z toho robia úplne inú hru, ale bola to sranda. Marcela som našla ležať na mojej karimatke s dekami. Postupne sme sa skoro všetci takto vykvačili na slnko a čakali, kým ohlásia čas na nalodenie.
Veronika mala super nápad ísť na zadok lode a odtiaľ pozorovať západ slnka. Bolo to krásne ukončenie jedného z najlepších víkendov. Potom už len cesta na Nanaimo za hlasitej muziky od Horkýže Slíže, skytrain a domov.
