K pohoriu Pamír medzi nomádov
Po nekonečnom treku k jazeru Ala-Kul potrebujeme deň oddych. Sergej a Ľuba z „GUEST HOUSE on DERBISHEVA“ nás tak, ako všade prívitali čajom, chlebom a domácim džemom. Čaju som tu vypil tak 100 litrov.
V guesthouse sme sa zoznámili s Luciou a jej poľským priateľom Tomaszom. Po vzhliadnutí ich fotiek z oblasti okolo dediny Sary-Mogul operatívne kupujeme letenky z hlavného mesta Biškek na juh krajiny, do mesta Osh. Zbytok večera sme sa snažili naladiť futbal. Hralo Rusko so Saudskou Arábiou. Sergej takmer vyhodil telku z okna a po žene hodil nedofajčenú cigaretu. V rámci srandy samozrejme. Čítaj ďalej
Trojdňový trek k jazeru Ala-Kul
Aj keď sme v Kyrgistan neplánovali žiadne viacdenné túry, prechod cez jazero a sedlo Ala-Kul sme si nemohli nechať ujsť. Ako prvé sme museli vyriešiť výbavu. Nemali sme totiž ani spacáky, stan, karimatky a ani batoh, kde by sme to všetko zbalili.Čakalo nás 72 kilometrov a stúpanie z 1900 m.n.m. do najvyššieho bodu „Ala-Kul Pass“ vo výške 3900 m.n.m. Túra začína v meste Karakol, ktoré sa nachádza 5 hodín cesty na východ od hlavného mesta Biškek, na pobreží druhého najväčšieho horského jazera Issyk-Kul. Čítaj ďalej
NP Cerro Castillo, Patagónia
O tomto niekoľkodennom treku v Patagónia som pred odchodom do Čile nevedel vôbec nič. Nie je tak populárny ako napríklad Torres del Paine, „koniec sveta“ v Ušuaja, alebo argentínske Bariloche. O tom, že Cerro Castillo rozhodne treba navštíviť som počúval tým viac, čím bližšie som sa bol k regiónu Aisén, ktorý je podľa mňa z celej Patagónie najkrajší. Čítaj ďalej
Finančná analýza projektu 90 DAYS SOUTH
Ak si myslíte, že mi tým nadpisom načisto preplo, tak sa mýlite. Nadpis je irónia a žiadnu finančnú, účtovnú dal / má dať analýzu neočakávajte. Veľa z Vás sa ma v komentároch a správach pýta, koľko moje vandrovanie v Južnej Amerike stálo. Sklamem Vás, žiadne štatistiky som si neviedol, pretože som na to nemal čas, chuť a ani relevantný dôvoď. Finálne číslo sa však čoskoro dozviete. Obdivujem kolegov, ktorí vedia presne povedať koľko minuli za pivo, banány, verejné toalety a ešte to majú prepočítané na každú krajinu zvlášť a v troch rozličných menách, zaokrúhlené na tri desatinné miesta. Ja len viem, že Peru, Bolívia boli lacné a Čile s Argentínou drahé. A tiež viem koľko som minul celkovo, keďže stačilo odpočítať stav účtu pred a po ceste. Paradoxne som utratil v Čile menej ako v Bolívii, ktorá je s Venezuelou najchudobnejšou a najlacnejšou krajinou Južnej Ameriky. Všetko tu stojí priemerne trikrát menej než u susedov v Čile. Ako je to teda možné? Čítaj ďalej
Stopovanie v Čile je jednoduché a zábavné
Hace-dedo, hitch-hiking, alebo po slovensky stopovanie je v Čile veľmi často využívaný prostriedok prepravy. Dôvodov je viacero, ale medzi tie najhlavnejšie patria tieto. Je to zadarmo, je to rýchlejšie a je to oveľa zaujímavejšie a zábavnejšie. Okrem toho je stopovanie v tejto krajine veľmi bezpečné. Skutočne sa nemusíte ničoho báť. Ani ak ste žena, ktorá cestuje sama. V Peru a Bolívii na to domáci nie sú zvyknutí, a ak Vám aj niekto zastane, je možné že si nakoniec vypýta peniaze. Tak ako sa to stalo mne v Peru.
Čile je krajina, ktorá má vcelku európsky charakter a stopovanie patrí do ich kultúry. Každé leto sa tisíce študentov postavia vedľa cesty a stopujú všetkými smermi. Cestovanie je oproti iným juhoamerickým krajinám drahšie a tak môžete týmto spôsobom ušetriť veľa peňazí. Hlavne Patagónia je veľmi drahá, od jedla, ubytovania až po spomínané autobusy. Čítaj ďalej