Návrat do Limy a obrazce na planine Nazca
Po troch rokoch som sa znova vrátil do Peru, kde som začal moju 90 dňovú cestu až na juh celého kontinentu. Začínam v peruánskej Lime a do Punta Arenas je to vzdušnou čiarou 5000 km. Samozrejme bude to ďaleko viac, keďže mám v pláne navštíviť aj Bolíviu. Tento blog píšem na požičanom kompe od venezuelčana, ktorý momentálne vedľa mna krája cibuľu. Čítaj ďalej
Víkend na Spiši určite stojí za to
Hovorí sa, „správny cestovateľ má najskôr spoznať svoju vlastnú krajinu, potom tie ostatné.“ Týmto pravidlom som sa bohužiaľ nikdy moc neriadil. Veď aj naše krásne Tatry som začal spoznávať len pred pár rokmi. Veľká bieda, keďže pochádzam z Liptova. Na východné Slovensko to mám na skok, ale taktiež som túto krásnu časť krajiny dlho obchádzal. Možno to nebolo pre mňa až tak exotické, alebo to len nechávam na potom, veď mi to nikam neutečie. Tento rok v lete som však prekročil brány Popradu a posunul sa ďalej na východ.
Výstup na strechu Slovenska
Gerlachovský štít ( 2 654 metrov ) je najvyšší vrchol Tatier a zároveň celého karpatského horského oblúka. V nedeľu 10.9. som mal možnosť zdolať túto majestátnu horu so sprievodcom Paľom Packom z Mountain ProGuiding, kamarátom Andrejom a Mili z blogu Milimundo. Počasie nám moc nevyšlo, ale zážitok to bol obrovský. Cena za výstup je 230 Eur pre tri osoby, plus 30 Eur za spiatočnú cestu z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom.
Užitočné rady a tipy do Gruzínska
Ubytovanie
Ceny za „Guesthouse“ ( ubytovanie u domácich ) sa pohybujú od 35 do 50 lari za izbu, pre dvoch ľudí. Najčastejšie sme platili 40 lari. Oplatilo sa nám rezervovať ubytovanie cez booking.com. Napríklad v Mestii sme bookli izbu za 35 lari cez „booking“ a v Guesthouse nám povedali 50, zjednávať s nimi nešlo. Až keď sme im ukázali rezerváciu, tak sme izbu dostali za 35. V cene máte veľakrát aj pohár vína, alebo poldeci čači ( pálenka z hrozna ). Vo väčšine prípadov Vám bude ponúknutá aj večera, resp. raňajky. Cenu si dohodnite dopredu.
Trek na ľadovec Shkhara a policajný doprovod
Predposledný deň v Gruzínsku sme odštartovali tradičnými raňajkami. Na stole je presne to isté, čo deň predtým na večeru. Pani Mária navyše pridala syr, ktorý sa tvarom, aj chuťou podobá na kysnuté cesto. O pol ôsmej sme pripravení vyraziť. Nemecký turista v rifloch, šuštiačke „Bayern Můnchen“ a s igelitkou plnou kačapuri je pripravený vyraziť s nami. Usudzujem, že je trochu strihnutý, veď kto normálny sa vyberie na ľadovec pod najvyššou horou Gruzínska s igelitovou taškou. „Normálnosť“ je samozrejme veľmi relatívna a treba fandiť aj takýmto turistom.