Budíček znova o siedmej ráno. Vôbec som sa nevyspal, keďže izbu sme vykúrili tak na 30 stupňov a nikomu sa v noci nechcelo vstať a vypnúť ohrievač. Logické, radšej sa celú noc prehadzovať, než vyskočiť na 10 sekúnd z postele a vyriešiť to. Aspoň že včera sme všetko zbalili a pripravili termosky s čajom. Kvalvika sme pripravený! Na raňajky zas vločky s orechmi a k tomu Peťova kávička.  Tú pijeme na litre a určite jej denne vypijeme viac než čistej vody.

Keďže blogy na seba naväzujú, odporúčam prečítať aj ten prvý 🙂 Lofoty

Budík zvoní o siedmej a mne s Peťom sa vôbec nechce vstávať. V spacáku je príjemne teplo a vonku čierno čierna tma. Pre Nora to je vykúpenie, pretože v aute nechal špunty do uší a Honza trošku, ale fakt len trošku chrápal. Peťovi som požičal reklamný spacák od čínskeho outdoor obchodu, ktorý na obale nemá ani teplotné určenie ani žiadne iné parametre a bola to stávka na riziko.

Konečne nastal deň odletu do mesta Evenes, ktoré sa nachádza približne 250 km za polárnym kruhom a po minuloročnom Islande sa tak dostanem ešte o niečo severnejšie, na Lofoty. Tentokrát to nie je sólo akcia, ale výlet s ďalšími tromi ľuďmi. Po týždni cestovania naprieč súostrovím Lofoty môžem povedať, že lepšie osadenstvo som vybrať nemohol. Honzu aj Peťa poznám dlho a do partie sa pridal Norbert, ktorý ma raz viezol z Viedne do Prahy.

Noro medzi nás skvele zapadol a počas celej cesty sme sa vždy vedeli dohodnúť a dobre sa baviť aj vtedy, keď nám nebolo úplne pohodlne. Okrem poriadnej zimy a vetra nás čakajú veľmi krátke dni. Denné svetlo na Lofoty dopadne len zhruba na 5 hodín a tento krátky deň je veľmi vzácny. Všetko tak treba dobre naplánovať. Výhodou však je len pár turistov, väčšie a lacnejšie možnosti ubytovania a jedinečná, divoká atmosféra.