Dolomity – ferrata na Nuvolau a Averau
Cortina de Ampezzo je veľmi známe lyžiarske stredisko vklinené medzi vysoké hory. Možnosti na jeho rozrastanie sú minimálne a tak toto slávne mestečko pôsobí veľmi príjemne. Samozrejme, problém s parkovaním, všade kaviarne, reštaurácie, obchody s turistickým, cyklistickým vybavením a jeden malý supermarket, kde nakupujeme potraviny. Aj napriek súčasnej pandémii sú Dolomity rušné miesto.
Náš kemp Cortina sa nachádza neďaleko. Cena za noc pre malý stan, auto a dve osoby je 30 Eur. Nie je to málo, ale nachádzame sa v svetoznámom športovom stredisku kde sa tento rok pôjdu majstrovstvá sveta v zjazdovom lyžovaní. Alternatívou ku kempom je AirBnB, alebo penzióny, ktoré nevyjdú o moc viac než kemp. Je super stavať stan s vedomím, že nás nik nevyhodí, prípadne neudelí pokutu. „Wild camping“ je oficiálne zakázaný no už pri Tre Cime bolo stanov viac než v menšom kempe. Myslím, že nejak striktne sa to nekontroluje pokiaľ nerobíte bordel a nehádžete odpadky okolo sveta. Riadime sa podľa nórske zákona „The right to roam“, kempovať môžete kdekoľvek, ale nechajte miesto minimálne v tak dobrom stave ako ste ho našli.
Pečieme klobásky, grilujeme syry a užívame si skutočne horúce počasie a čisté sprchy. Tento výlet sme vybavení troma stanmi, komplet kempingovým nábytkom, grilom, auto chladničkou a ďalšími vymoženosťami uľahčujúci život. Proti minuloročnému Nórsku, kde sme mali jeden veľký kufor je to značný posun.
Zajtra máme v pláne dve ferraty na Nuvolau a Averau. Východiskovým bodom je Giau Pass vo výške 2236 m.n.m. Nabudúce si vezmem cestný bicykel, tieto dlhé a ťažké výstupy by boli ohromným zážitkom. Jazdí sa tu aj slávne Giro d’Italia. Autom je to však na pohodu. Hore sme o deviatej a parkovisko (zdarma) je zaplnené z malej časti.
Dve ferraty za pol dňa
Pokračujeme popri chate s výhľadom na nádhernú horu. Za 100 metrov otvárame drevenú bránku a ideme po úzkej cestičke v spoločnosti sa pasúcich kráv a skutočne úžasnej prírody. Celé Dolomity sú zaujímavý mix Patagónie, Kanady a Nórska. Len tu stretnete ďaleko viac ľudí. Hlavne preto, že všetko je veľmi ľahko dostupné. Keď nie autom tak lanovkami. Tie sú doslova všade.
Na prvý kopec Nuvolau vedú dve krátke a jednoduché ferraty. Cesta na vrchol od parkoviska nám trvala približne dve hodiny. Na vrchole, vo výške 2 575 m.n.m. stojí najstaršia chata v Dolomitoch – Rifugio Nuvolau. Talianska atmosféra v plnom prúde. Každý kávičkuje, dvaja mladí kuchári grilujú klobásy za rytmu veselej tirolskej hudby. Za chatou už vidíme druhý vrchol dnešného dňa – horu Averau.
Pokračujeme dole do sedla, kde sa okrem ďalšej chaty nachádza stanica lanovky. Turistov mraky, no väčšina z nich si dá len obed, kávu a ide späť dole, samozrejme lanovkou. V rifliach a bielej košeli je to dobrý nápad. S Evkou sŕkame radler, pojedáme mix orieškov, ona mandle a ja preberám kešu.
Posledný dolomitský ľadovec
Ferrata na Averau je trošku ťažšia, no najväčším problém je množstvo ľudí a tak nám neostáva nič iné len čakať. Potom je to po šutoline az na vrchol. Prvý krát máme výhľad na najvyšší kopec Dolomitov – Marmoládu a jej neustále ustupujúci ľadovec. Cestou späť opäť čakáme pri nástupe na ferratu. Nevydržím to a našiel som si svoju nezaistenú cestu. Ženu dole čakám aj 20 minút. Na chate ďalší radler a späť k parkovisku. Oba výstupy nám aj s prestávkami zabrali 6 hodín. Plné parkovisko, množstvo ľudí, najvyšší čas sa zdekovať a ísť ďalej.
Turistov sa dnes trošku zišlo 
Výhľad na Marmoládu 
Zostup z Averau 
Výhľad na Averau
Dnes budeme opäť stanovať na divoko. Pod Marmeládou je jazero Fedaia. Voda by mala byť ľadová, no som milo prekvapený. Príjemný osviežujúci kúpeľ s dokonalým výhľadom. Pôvodne sme rozmýšľali aj nad výstupom na samotnú Marmoládu. Lanovkou hore a potom ferratou na samý vrchol. Zostup však vedie cez ľadovec a bez vybavenia nechceme riskovať.
Polnočný útek v pyžame
Pokračujeme ďalej hľadať spot na spanie. A našli sme dokonalé miesto pri rieke. Nevadí nám ani značka informujúca o možnej prívalovej vlne z priehrady nad nami. „Je sucho, dnes určite nebudú nič vypúšťať.“ Nebudem popisovať ako to tu vyzeralo, veď posúďte sami.
Krásne miesto pod priehradou 
Dolomity
Tak ako dokonale to vyzeralo večer, tak zlé to bolo v noci. Dážď a vietor až tak nevadí, stanu verím. No údery bleskov neďaleko od nás ma desia. Jeden bol kurva kúsok od nás. Obdivujem svoju ženu. Miesto revu, stresu a paniky dáva špunty do uší so slovami „ak nás to má trafiť, tak radšej v spánku“. Ja spať neviem a pri ustálení dažďa jej trasiem rameno. „Prestalo pršať, padáme preč!?“ Premýšľame, skúmame meteo radary všetkých dostupných webov. Možno to prestalo úplne a možno bude nasledovať niečo ďalšie a horšie. Dolomity sú známe divokým, nočným počasím.
Po pár minútach balíme stan, spacáky a za pomoci čeloviek kráčame k vzdialenému parkovisku. Sú tri hodiny ráno keď v pyžame znova rozkladáme stan za parkoviskom v meste Campitello di Fassa. Ďalší deň, ktorý trval večnosť je za nami.
Kúp si knihu 90 DNÍ JUŽNE a podpor jej vydanie 🙂
