Gaustatoppen, hora z ktorej vidíš šestinu Nórska

Že pôjdem po tretíkrát za posledné dva roky do Nórska ma nepadlo ani v tom najkrajšom sne. Veľmi sme chceli Madeiru, či Azory, ale všetky letenky za normálne ceny sú s prestupom v UK a tak by nám v Portugalsku hrozila 5 dňová karanténa. Jedným okom kukám aj Mexiko, Kostariku, ale ísť tam na týždeň je nezmysel.

Nakoniec vyhralo Nórsko, so spiatočnou letenkou z Katowíc do Osla za 20 eur. Za 20 kg batožinu ďalších 60 eur. V Nórsku mi jeden Španiel poradil aby som nabudúce kufor odbavil ako svojho dobrého kamoša a v prípade divných otázok na letisku tvrdil, že ten kufor je môj najlepší kamarát a musí cestovať so mnou. To je ale politika nízkonákladoviek. Nalákajú na dobrú cenu a potom účtujú za doplnkové služby. No ale dvaja do Osla a späť za stovku je super cena.

Týždeň v Nórsku

Večer pred odletom balíme stan, karimatky, spacáky, ešus, varič, oblečenie do každého počasie. Váha kufra ukazuje 18 kg a tak pridáme pár dobrý hostincov (tie “chutné“ cestoviny s veľa éčkami) a niekoľko proteínových tyčiniek. Do batohov, ktoré celkom výrazne presahujú rozmeru ryanairu nahádžeme zbytok vecí.

Budík ráno o štvrtej. „Nevykašleme sa na to, nechce sa mi vstávať“, hovorím Evke po pár hodinách spánku. Ideme! Cesta do Katowíc je v pohode až na zvlnenú diaľnicu v Poľsku. Nemyslím, že to tak stavební inžinieri chceli, proste sa zvlnila a tak tam dali značku a týmto celý problém vyriešili. Letisko v Katowiach je super, lebo cena za parking je 15 eur. Nie na deň, ale na celý týždeň. Sme zaočkovaní a tak na letisku prebieha všetko bez problémov. Ryanair nerieši ani naše batohy, veď to lietadlo je z polovice prázdne. Po dvoch hodinách sme v Osle na letisku Gardermoen. Berieme kufor, prenajaté auto a vyrážame smer Gaustatoppen. Ísť z Bulharska do Nórska je šok! Staré lady vystriedali elektrické autá, rozbité cesty novučký asfalt, zarastené kríky dokonalé upravené trávniky a odpočívadlá.

Na jednom obedujeme celé kurča a šalát z obchodu REMA1000. Ďalším dobrým supermarketom je KIWI. Cestovanie autom v Nórsku je pomalé, rýchlostné limity ti nedovolia ísť viac ako 90. Len kúsok na diaľnici pred Oslom bola povolená 110tka. Inak sa vlečieme naším malým hybridom po úzkych nórskych cestách a užívame si tú nádhernú krajinu naokolo. Cestu lemujú značky “Pozor los”. Evka nechce z Nórska odísť, kým aspoň jedného neuvidí. Táto krajina stúpa v mojom rebríčku vyššie a vyššie a útočí aj na top favorita z Čile.

Výhľad na Nórsko

K jazerám pod kultovou horou Gaustatoppen prichádzame podvečer. V minulých blogoch som zmienil informáciu o zákone „right to roam“, teda o využívaní prírody, ktorá patrí všetkým, len sa treba o ňu starať. Môžeš tak kempovať kdekoľvek ak si aspoň 150 metrov od súkromného pozemku, alebo poľa. Podmienkou je zanechať miesto aspoň v takom stave, v akom si ho našiel, prípade v lepšom. Stan rozbaľujeme pri jednom z jazier.

V noci sa poriadne rozfúkalo a fúka až do rána. Na vrchol Gaustatoppen je to len 5 km a približne 700 výškových metrov. Táto hora je medzi Nórmi veľmi obľúbená. Z vrcholu vraj vidíš šestinu celého Nórska, pretože vo výhľade nič neprekáža. A skutočne, výhľady sú nekonečné a zástupy nórskych turistov tiež. Aspen, Nór pracujúci v kaviarni, nám hovorí, že tento rok je to zo zahraničnými turistami veľmi slabé a Nórskom cestujú len domáci. Asi preto sa nám všetci prihovárajú nórčinou.  

Na vrchole je obrovský vysielač a pod ním desiatky ľudí vyvalených na betónovej plošine. Pokračujeme ďalej po hrebeni ešte dobrú polhodinu až na ten skutočný vrchol hory Gaustatoppen. Končí sa tu aj najbrutálnejší ironman zvaný Norseman triatlon.

S výhľadom na nádherné jazerá a hory obedujeme jednu proteínovú tyčinku. Je čas ísť späť, cesta do Oddy je dlhá. Pred odjazdom sa ešte vykúpeme v jednom z ľadových jazier. Obaja sme sa zhodli, že z Nórska nám najviac chýbala tá svieža ľadovcová voda.