Grouse Mountain – stojí to fakt zato?
Nadišiel máj a príroda konečne nešetrí slnečnými lúčmi pre Vancouver a okolie. Každý hneď pochopí, že priaznivé počasie treba naplno využiť, pretože zajtra sa môžeme prebudiť do starého známeho sychravého Raincouveru. Dnešok sme sa rozhodli poňať v znamení menšieho hikeu, a to výstupom na Grouse Mountain. Konečne nebudem počúvať vetu: „Čo? Ty si ešte nebola na Grous-e?!“
Oskar tu už aj na začiatku mája zapadá pár minút pred deviatou hodinou večernou, takže odchod sme si pohodlne naplánovali na 15:00. Z Downtownu je veľmi jednoduché sa dostať do North Vancouveru, kde sa týči Grouse Mountain. Môžete si z Waterfrontu zobrať SeaBus, a následne autobus 236 z Lonsdale Quey s konečnou zastávkou priamo pod Grouse-om, alebo sa z Burrard St. odveziete busom 246 smerom na Highland a prestúpite na bus 236 na zastávke Ridgewood Dr. V prípade, že sa odveziete autom, nemusíte sa báť, miesta na parkovanie je tam požehnane.
Sú dve možnosti ako sa dostať na vrchol (vo všetkej počestnosti). Prvou, mne osobne nie veľmi sympatickou variantou, je vyviezť sa lanovkou (tu tomu hovoria gondola) za cenu asi 42 dolárov za round trip (tam aj späť). Túto možnosť odporúčam starším, ľuďom s malými deťmi a tým, ktorí sa nemôžu fyzicky namáhať. Druhý spôsob je o dosť lacnejší, ale o to viac fyzicky namáhavejší. Postup je jednoduchý: Odhodlať sa, dať si strečing, prejsť bráničkou a začať mávať nohami smerom vpred. Lepšie povedané, smerom nahor. Čo vás čaká a neminie je prevýšenie 853 metrov na trasu asi 2,9 km. Ľudia, ktorí túto turistiku už absolvovali, ju popisovali ako stúpanie po schodoch. Už po prvých metroch mi došlo, že to nebolo len prirovnanie. Je to proste fakt, že si to nahor pekne krásne s potom na čele vyšliapete po provizórnych schodoch z kameňov, drevených klád a koreňov stromov.
Na ceste vás čakajú 3 „motivačné“ značky. Prvou je oranžovým sprejom nastriekaná značka ¼ logicky symbolizujúca, že ste zdolali prvých 25 % trasy. Ja som sa tomuto faktu veľmi potešila a s odhodlaním som pokračovala ďalej. Po niekoľkých nasledujúcich prepotených minútach som si všimla ďalšiu značku v tvare modro-bielej tabuľky pripevnenú na strome. Na nej bolo na moje nemilé prekvapenie napísané ¼. Mierne rozčarovanie vystriedal pocit neprávosti a zavádzania, neskôr prišlo štádium priatia a zmierenia sa so situáciou. Toto sa opakovalo so značením ¾. Zlomový bod ½ som si našťastie všimla značený iba raz. Úprimne zážitkovo ma tento výstup vôbec neočaril, skôr som bola z neho sklamaná a ešte k tomu riadne zadychčaná. Počas cesty nečakajte žiadne dych berúce výhľady alebo niečo, čím by sa dalo kochať.
Po 1 h a 15 minútach sme dorazili na vrchol. Dvaja kamaráti nás tam už čakali, oni to vybehli asi za 55 minút. Kým sme sa k nim pripojili, oni stihli už aj pivo vypiť. Samozrejme, že sme nechceli byť pozadu, tak sme si popri strečingu dopriali ešte stále dobre vychladený zlatý mok a konečne zaslúžený krásny výhľad na Vancouver, ktorý za tú namáhavú cestu rozhodne stál.
Hore je reštaurácia a kaviareň., kde sa môžete pohodlne osviežiť. V lete sa určite choďte pozrieť na medvede, ktoré sú bezpečne za ohradou a dá sa na nich dlho pozerať ako sa kŕmia a hrajú, a ako sú krásne huňaté. V areáli sa nudiť nebudete. Všade sú nádherné sochy vyrezané do sekvojí, je tam kino, v ktorom si môžete pozrieť aj príbeh dvoch medveďov, ktoré sú hlavnou atrakciou tejto hory, máte možnosť vyskúšať zipline (to také, kde sa po lane spustíte nad zemou zavesení na kladke) a rôzne iné aktivity.
Naspäť sa dostanete lanovkou len za cenu 10 dolárov. Jazda trvá asi 8 minút a je z nej super výhľad na Downtown. Nie je dovolené absolvovať cestu nadol pešo trasou, ktorou vyjdete nahor, no aj tak to ľudia bežne robia.
Dole pod Grouse Mountain nesmie chýbať Starbucks (ako na každom kroku vo Vancouveri) a hneď pred ním je autobusová zastávka.
