Hostel, kde sa zastavil život
Ak sa hovorí, že čas je relatívny tak tu na ostrove uprostred jazera Nikaragua to platí dvojnásobne. Ometepe Island patrí medzi najviac navštevované destinácie v tomto stredoamerickom štáte. Po Mexiku je to najväčšia stredoamerická krajina, ale jej veľká časť je pre turistov len ťažko dostupná a oproti Kostarike toho nemá na prvý pohľad až tak veľa čo ponúknuť. Aj z tohto dôvodu sme tu strávili len 10 dní. Tento ostrov vytvorený dvoma sopkami ( Madera a Concepcion ) však patril medzi moje top zážitky.
Východiskový bod pre návštevu ostrova je mestečko Rivas asi 30 minút od hraníc s Kostarikou. Z Rivasu si zoberte taxi za 2 doláre do prístavu San Jorge. Loď na ostrov chodí počas celého dňa cca. každé dve až tri hodiny. Je to stará loď a je veľmi vtipné pozorovať ako sa na ňu naloďujú nákladné autá. Cesta trvá asi hodinu a ak Vám vyjde počasie tak pred sebou máte ako na dlani obe sopky. Loď vás zoberie buď do prístavu San José Del Sur alebo do Moyogalpy. Odtiaľ potom autobus alebo taxi do jedného z hostelov, resp. hotelov. Malé odporúčanie pre tých, ktorí nemyslia moc na to, že raz dôjde hotovosť. Bankomatov na ostrove veľa nie je. Videl som len jeden a ten nám dal cordobas asi až na piaty krát. Preto si tieto veci vyriešte ešte predtým.
Najedení a nadojení peniazmi sme zobrali taxi do hostela El Zopilote. No a to je vec tento hostel. Taxikár nás vyhodil na ceste pri takej malej rozpadajúcej sa bránke, obišli sme pár prasiat, kureniec, kohútov a psov a dostali sa ku starému školskému autobusu, ktorý slúžil ako suvenír shop. Trošku ujetá na niečom fičiaca Nemka nás pozvala dnu. Kamarát mi odporučil, že tu jedol najlepšiu čokoládu na svete, tak som ju hneď vyskúšal. Minuli sme teda nejaký dolár a pokračovali k hostelu. Ten je asi 400 metrov do kopca až kým neprídete k recepcii. Holka na recepcii tiež isto niečo brala, alebo len ako dobrovoľníkovi jej bolo všetko jedno. Ubytovali sme sa v hamoku, teda v hojdacej sieti, pretože postele už neboli voľné. Tri doláre za nocľah? To po Kostarike znelo až podozrivo lacno. Ja som si tam hneď ľahol a po náročnej vianočnej párty som hneď zaspal. Zbytok sa snažil ostať aktívny a preto šli na kone. Všetci mali potom do krvi odreté píšťaly.
Teraz trošku o hosteli. Ide o ekologickú farmu tzv. “fincu”, ktorá ponúka nocľah, organickú, zdravú stravu, jogu plus ďalšie aktivity, ako jazda na koni, kurzy španielčiny, kurzy pečenia chleba, alebo prácu na farme. Rozhodne sa tu nebudete nudiť. Strava, akú sme tu mali bola tá najlepšia akú som kedy kde jedol. Domáca nutela, domáci chlieb, zelenina, ovocie, domáci jogurt, syr a všetko ostatné bol tak chutné, zdravé, že som pri každom súste nechápavo krútil hlavou, ako je možné že to stojí niekoľkonásobne menej ako tie haraburdy bez chuti, ktoré dennodenne kupujeme v supermarketoch. Paradajku akú som mal tam si pamätám z detstva, keď paradajka ešte chutila ako paradajka. Teraz je to len nedozretá zelenina namočená v etyléne. Po tomto kúpeli vyzerá pekne a bez chuti. Domáci jogurt, ten chutil ako žinčica rovno z liptovského salaša. Pil som ho tam každý deň dva krát.
Tu na ostrove sme vstávali so slnkom a veľmi skoro sme aj zaspávali. Každý večer sme sa sprchovali v otvorenej sprche so studenou vodou a výhľadom na hviezdy. Po večeri všetci hostia sedeli v reštaurácii spojenej s recepciou, pretože tu bolo trochu internetu a svetlo. Nejaké tie pivká, domáci alkohol, čokoládový a tisíc byliniek sme aj vyskúšali. Všade naokolo bola veľmi príjemná a pokojná atmosféra a čas akoby stál. Všetci ľudia vrátane personálu boli veľmi milí. Jedna Mexičanka cestujúca z Mexika do Argentíny, s ktorou som sa rozprával a ktorá mi povedala, že má rozpočet 7 dolárov na deň. Spýtal som sa jej, „ are u not hungry sometimes ? ..Sometimes yes . Na druhý deň, som jej zaplatil raňajky nech sa naje dievča. Zaujímavá 30 ročná žena, ktorá zanechala prácu architekty a vydala sa dvojročnú cestu až na najjužnejší cíp Ameriky.
V hojdacej sieti som strávil tri noci a tá prvá bola katastrofa. V chrbte som bol zlomený a budil som sa každú hodinu. Druhú noc som si našiel nový systém a spal som krížom cez sieť, nohy som mal mimo a hlavu mi podopieral napnutý okraj siete. Izba vyzerala asi tak, že v rade bolo 8 hamokov. Neboli tam žiadne steny, len strecha nad hlavou. Ráno som bol hore už o šiestej, akurát na raňajky, záchod a jogu. Toaleta bola suchá a robil sa z nej kompost, vždy po potrebe tam bolo treba nahádzať nejakú ryžu, alebo niečo také. Baby sa furt sťažovali, že to majú v nohavičkách. Pred raňajkami sprcha, samozrejme studená voda, ale vôbec mi to tam nevadilo.
V hosteli sme strávili tri noci, môj účet za jedlo, pivo, ubytovanie, výstup na sopku Madera bol 69 USD. Neveril som vlastným očiam, že takýto raj na zemi v krásnej prírode a skvelým jedlom stojí tak málo. Ak budete vybrať hostel na ostrove určite zájdite do El Zopilote a strávte tu pár nocí.
