Island, prílet do snehovej kalamity
Island na punk, tak som nazval tento výlet až na ďaleký sever Európy. Pospávam na viedenskom letisku a už teraz viem, aký unavený priletím do Keflaviku, čo je medzinárodné islandské letisko. „Vstávam“ o štvrtej ráno, aby som stihol odbaviť svoj 8,3 kilový batoh. Limit na batožinu som splnil s rezervou 1,7 kg a to tam mám spacák, stan, karimatku, oblečenie, hrniec, varič a iné maličkosti. Klikni na blog o mojom balení na island.
Let trvá 4,5 hodiny. Striedavo spím, alebo sa dívam z okna. Zrazu vidím ostrov celý pod snehom. Vyzerá to ako Grónsko, alebo Arktída. Je to však Island, ktorého hlavné mesto Reykjavík na juhu ostrova leží na 64° severnej zemepisnej šírky. Netušil som, že tak blízko k pólu som ešte nikdy nebol. Aljašské mesto Anchorage leží na 61° a Punta Arenas na juhu Čile na 53° južnej zemepisnej šírky.
“Na Islande žije 340 000 obyvateľov, z toh až 60 % v hlavnom meste Reyjkjavík. Rozloha krajiny je však proti Slovensku dvojnásobná.”
Snehová búrka o sile hurikánu deň pred príjazdom
Modrú oblohu a krásne výhľady strieda hrozné počasie nad Keflavikom, druhým najvačším mestom. Nevidím nič, len hmlu. Mám však tušák, že každú sekundu pristaneme. V hlave mám obavy, ako toto zvládnem. Neprehnal som toto dobrodružstvo? V hĺbke duše som však presvedčený, že som tu správne. Očakávanie versus obavy. Je to tu! Touch down! Pristáli sme na letisku, ktoré brázdia snežné pluhy. Je hmla, husto sneží a podľa pracovníkov letiska aj poriadna zima. Že som ja neostal v slnečnej Prahe. Island nie je členom EÚ, ale patrí do Schengen zóny a tak nikto nič nekontroluje.
Pokušenie
Po dlhom čase opäť čakám na svoj batoh, obvykle letím len s príručnou. Našiel som ju v „divne tvarovaných batožinách“. Prebaľujem veci, vedľa mňa sa rozprávajú traja Slováci. Mám obrovskú chuť opýtať sa, či nepotrebujú štvrtého do auta. Vonku fujavica a príde mi to ako rozumný nápad. Odolal som, ale možno som to podvedome ani nechcel urobiť. Island som si prišiel užiť inak a nie sa nasáčkovať Slovákom do auta na celý trip, na pohodu.
“Väčšina obyvateľov Islandu ešte vždy verí na škriatkov. Dokonca im Islanďania stavajú príbytky, aby ich nenahnevali.”
Prvý islandský stop
Na toaletách obliekam ďalšie vrstvy a vyrážam do hmly, zimy a snehovej chumelice, smer Reykjavík. Ako prvé mám v pláne nakúpiť potraviny v supermarkete Bónus. Všade strašne fúka, nikde ani nohy. Všetci turisti nastúpili do požičaných áut, alebo sa odviezli do Reykjavíku autobusom spoločnosti FlyBus ( cena spiatočného lístka je 40 Eur na osobu ). Po 5 minútach stopovania stopujem Andreu s jej dvoma deťmi, ktorá ide do hlavného mesta vzdialeného 50 km. Vraj som minul ideálne počasie. Pred včerajšou snehovou búrkou tu bolo dva týždne krásne počasie. Ja som tu však v tom krásnom počasí mal byť, avšak chrípka prekazila všetky plány. Andrea bola tak milá, že ma doviezla priamo pred dvere supermarketu. Po Patagónii už viem čo nakúpiť. Nie je to žiadne premýšľanie, ale mechanický nákup. Toto na raňajky, toto na večeru a niečo na obed. A tak mám v košíku ovsenú kašu, arašidové maslo, cestoviny, syr, šunku, tortily, čokoládu, tuniaky. Za tento malý nákup som tu nechal cca. 20 Eur. Potraviny sú tu o dosť drahšie než u nás.
“Islanďania sa fest odpekajú na nanukoch! Všade boli v ponuke a všetci ich kupovali. Ja som na nič studené ani nepomyslel”
Pre porovnanie cien odporúčam web numbeo.com, ktorý porovnáva ceny stovky položiek pre jednotlivé mestá sveta. Energie sú tu však vďaka geotermálnym prameňom o polovicu lacnejšie než u nás. Island je jednoznačne najdrahšia krajina akú som navštívil, platy proti Slovensku však štvornásobné. Pivo v bare za 8 Eur. Vonku sa čerti ženú čoraz silnejšie. Na hlavnej ceste postávam asi 5 minúť, keď na mňa z križovatky trúbi Marcus. Odviezol ma len kúsok, ale aj tak pomohol.
Fujavica na letných gumách
Odbočka na hlavnú cestu „1“, ktorá vedie okolo celého ostrova je len kúsok a tak tam idem pešo. Na benzínke kupujem plyn na varenie ( 11 Eur ). Mám dobrý pocit, že veci idú podľa plánu. Stopujem asi 10 minút a mrznú mi prsty na rukách, sneh nepríjemne bije do očí. Mal som si pribaliť lyžiarske okuliare a poriadne rukavice. Konečne niekto zastavil, je to Suffus na svojom obstarožnom mercedese na letných gumách, ako som sa neskôr dozvedel. Ide smer gejzíry Gulfoss, ktoré sú na mojom „must see“ zozname. Cesta sa za mestom výrazne zhoršuje, často ani nevidieť okraj vozovky, ktorá splýva s okolitým snehom. Cestou sme videli niekoľko áut na streche, aj 100 metrov od vozovky, čo len dokazuje silu včerajšej víchrice prichádzajúcej od severného pólu. Suffusove auto síce má letné gumy, ale chýba zadná poznávacia značka, čo si všimol aj strážca zákona. Už ho za to zastavili piatykrát, ale aj tak to zas ukecal. Policajti tu nenosia žiadne zbrane. Kriminalita na ostrove je nulová.
“V roku 930 bol na Islande vytvorený prvý parlament na svete, ktorý okrem krátkeho obdobia v 19. storočí existuje dodnes.”
Smer Gulfoss a Suffusove zaváhanie
Odpájame sa od cesty číslo „1“ a pokračujeme na sever. Podmienky sú čoraz horšie, už ani nevidíme kam ideme. Suffus je však stále pokojný, fajčí cigaretu a rozpráva o islandskej finančnej kríze medzi rokmi 2008 – 2011. Netušil som, aké vážne to vlastne bolo. Prechádzame most a vyhýbame sa autu idúcemu oproti. Dopadlo to tak, že sme skončili v záveji neschopní ďalšieho pohybu. Trojkombinácia letné gumy, závej a ľad si to však pýtala. SUV, ktorému sme sa snažili vyhnúť nás za pomoci lana vytiahlo. So Suffusom sme to doklepkali až ku gejzírom, kde sa lúčime.
Golden Circle, turistická bomba ostrova
Gejzíry sú veľká turistická atrakcia Islandu. Autobusy plné turistov, samozrejme veľa aziatov, ktorí sa z Reykjavíku vydávajú na platenú tour, tzv. „Golden Circle“. Zlatý okruh je pre svoju dostupnosť od hlavného mesta naviac navštevovaná lokalita Islandu .
„Hviezdou tejto geotermálnej oblasti bol kedysi Geysir (podľa ktorého sa volajú všetky ostatné gejzíry na svete). Až do roku 1950 vybuchoval horúcu vodu do 80 metrovej výšky, avšak netrpezliví turisti do neho tak dlho hádzali kamene, až sa prúd vody upchal. Od tej doby sa v oblasti niekoľkokrát zatriasla zem a Geysir sa párkrát prebral k životu. Je možné, že ďalšie otrasy ho znova oživia. Jeho sused Strokkur Váš však nesklame.
Mohutné vodopády Gullfoss na rieke Hvitá
Stopujem na ďalšie zaujímavé miesto, vodopád Gullfoss na rieke Hvitá. Voda tu padá v dvoch fázach (11 a 22 metrov) a ústí do 2,5 km dlhého kaňonu. S NP Thingvellir a Geysir tvoria už spomínaný Golden Circle. Po pár minútach mi zastavil pár z Kréty, ktorý ide rovnakým smerom. Znova veľa turistov, ale výhľad na čiastočne zamrznutý vodopád je dych berúci.
Vonku sa znova ženú čerti. Ľutujem, že nemám lyžiarske okuliare a poriadne rukavice. Vietor a ľadový sneh fúka priamo do tváre a je ledva držím oči otvorené. Sami od seba zastavili traja Pakistanci, vracajúci sa do Reykjavík. Dokonca ma ponúkli šiškou. Ani som si neuvdomil, aký som vlastne hladný. Celý deň som nič nejedol a tak ma toto gesto veľmi potešilo. Skvele sme pokecali o cestovaní, Pakistane a o živote. Zastavili mi niekde medzi Gullfoss a mestom Selfoss, kde sa chcem dostať a vrátiť sa tak hlavnú cestu vedúcu okolo ostrova Island.
Najmrazivejšia noc v mojom živote
Je už 7 hodín večer a tak idem do kempu, ktorý je v noci uzavretý, pokrytý pol metrom čerstvého snehu zo včerajšej snehovej búrky. Je však neskoro a tak nemám na výber. Kopem zákop a rozkladám svoj nový stan Flame1.
Hneď som sa vopchal do spacáku a modlil sa za nový deň. V noci neustále sneží, alebo padajú ľadové krúpy. Raz za čas musím vyjsť zo stanu a poriadne z neho odhádzať sneh aby sa pod tou váhou neprepadol. V noci už len trasiem so stanom, nemám silu ani náladu ísť znova von. Hodinu spím a dve hodiny čumím do blba. Je mi zima. Spacák je kvalitný, karimatka veľmi pohodlná, ale cítim veľký chlad odspodu. Spím na boku a chlad cítim hlavne na bedrách a kolenách. Pod bedro som dal klbko z páperovej bundy a pod koleno vrecko cestovín. Je to lepšie!!! V noci je teplota niekde medzi -5 až -10 stupňov. O siedmej ráno tento bojím končím. Opatrne rozopínam stan, všetko je biele a obloha krásne modrá. O pár minút na to zas sneží. To je Island. Počasie sa tu mení z minúty, na minútu.