Kategória: Latinská Amerika

fotka santa marta

Otrava jedlom, krádež a cesta do Medelínu

0

Prebúdzam sa ráno o 4:10, presne 5 minút pred budíkom. Za celú noc som sa zobudil len raz a to, keď mi začalo pršať do mojej “postele”. Nasadzujem si čelovku, balím veci, umývam si zuby. O pol piatej stepujem na pláži a čakám, kým príde moje “colectivo”, ktoré ma odvezie do Uribie. Auto mešká len 20 minút, čo ma veľmi milo prekvapilo. Princíp colectiva je dostat ľudí, zvieratá, materiál, tovar z bodu A do bodu B. Čím viac, tým vyšší zisk. Postupne naberáme cestujúcich na korbu nášho auta. Optimálne, pre udržanie akého takého komfortu, by nás nemalo cestovať viac ako osem. Po hodine sa nás na korbe tlačí 22 a malý pes. Nehovoriac o niekoľkých batohoch, vreciach a podobne.

Čítaj ďalej

 
la-guajira

Kde deti nežobrú o cukríky, ale o vodu

0

La Guajira – Kolumbia

La Guajira je púštna a veľmi chudobná oblasť na severe Kolumbie a  hraniciach s Venezuelou, o ktorú sa nikto moc nezaujíma. Pre turistov je komplikované, časovo a finančne náročné sa tu dostať a tak sa väčšina otáča v Santa Marte a po treku do „Ciudad Perdida“ (Stratené Mesto)  pokračuje na západ do preslávenej Cartageny, ktorú som ja úmyselne vynechal.

Čítaj ďalej

 
bogota

Prvý deň v Kolumbii + rozpočet

0

S lacnými letenkami sa tento rok roztrhlo vrece. Po Dominikánskej Republike za 200 Eur som si v chladnom novembri zaletel do Južnej Ameriky. Spiatočná letenka cez najlepšiu európsku leteckú spoločnosť Turkish Airlines ma vyšla na 430 Eur z Prahy, cez Istanbul do Bogoty v Kolumbii. Štandardná cena je pritom minimálne 800 Eur.

Hlavné mesto Kolumbie s 8 miliónmi obyvateľov sa nachádza v nadmorskej výške 2600 m.n.m a leží v takzvanej Bogotskej savane obklopenej vysokými Andami. V 90. rokoch bolo mesto známe vysokou mierou kriminality. Situácia sa odvtedy výrazne zlepšila. V meste som sa cítil bezpečne, ale ako v každom veľkom meste si treba dávať pozor a to hlavne v noci.

Čítaj ďalej

 
kolumbia

Krížom krážom po Kolumbii

0

Drogové kartely, krádeže, únosy či vraždy. Kolumbijská skutočnosť? Skôr predsudky vyspelého sveta voči minulosti tejto krajiny. Áno, bez vetra sa ani lístok nepohne, ale ja osobne odporúčam, radšej raz zažiť ako tisíckrát počuť či čítať. Napriek tomu ponúkam náhľad do tejto fascinujúcej krajiny prostredníctvom mojich skúseností. Nech sa páči!

Svoj pobyt v Kolumbii som začala v septembri 2012 v meste Valledupar (severovýchod krajiny, blízko pri hraniciach s Venezuelou), kde som celkovo strávila 10 mesiacov ako lektorka anglického jazyka v súkromnej škole. Výhoda práce učiteľa je to, že má prázdniny spolu s deťmi a tak som mala veľmi veľa priestoru na cestovanie. Veď napríklad vianočné prázdniny trvali celý mesiac. Ale pekne po poriadku.

Čítaj ďalej

 
ometepe

Hostel, kde sa zastavil život

0

Ak sa hovorí, že čas je relatívny tak tu na ostrove uprostred jazera Nikaragua to platí dvojnásobne. Ometepe Island patrí medzi najviac navštevované destinácie v tomto stredoamerickom štáte. Po Mexiku je to najväčšia stredoamerická krajina, ale jej veľká časť je pre turistov len ťažko dostupná a oproti Kostarike toho nemá na prvý pohľad až tak veľa čo ponúknuť.  Aj z tohto dôvodu sme tu strávili len 10 dní. Tento ostrov vytvorený dvoma sopkami ( Madera a Concepcion ) však patril medzi moje top zážitky.

  Východiskový bod pre návštevu ostrova je mestečko Rivas asi 30 minút od hraníc s Kostarikou. Z Rivasu si zoberte taxi za 2 doláre do prístavu San Jorge. Loď na ostrov chodí počas celého dňa cca.  každé dve až tri hodiny. Je to stará loď a je veľmi vtipné pozorovať ako sa na ňu naloďujú nákladné autá. Cesta trvá asi hodinu a ak Vám vyjde počasie tak pred sebou máte ako na dlani obe sopky. Loď vás zoberie buď do prístavu San José Del Sur alebo do Moyogalpy. Odtiaľ potom autobus alebo taxi do jedného z hostelov, resp. hotelov. Malé odporúčanie pre tých, ktorí nemyslia moc na to, že raz dôjde hotovosť. Bankomatov na ostrove veľa nie je. Videl som len jeden a ten nám dal cordobas asi až na piaty krát. Preto si tieto veci vyriešte ešte predtým.

Čítaj ďalej

 
gauatemala

Prvé dojmy z Guatemaly

0

Z Mexika prechádzam cez Belize na guatemalské hranice Všetko je spočiatku iné ako v Mexiku. Za posledné peniaze kupujem na hraniciach chipsy,samozrejme ako gringo som ich 3 krát preplatil. Všade ozbrojení mladí chlapci, vojaci, väčšina z nich nemá snáď ani 20 rokov Sú v celej Guatemale. Strážia banky, obchody, ale aj kaviarničky. V jednej ruke brokovnica, v druhej mob. Aj takéto veci tu zažijete.

Mladá žena žobrajúca na ulici v meste Quezaltenango, ktorá kojí dieťa, jednou rukou objíma staršie dieťa a tú druhú má natiahnutú a prosí o peniaze. Staručká predavačka v obchode, ktorá sa ma pýta, koľko stoja tie cookies, ktoré chcem kúpiť. Vravím 4 Q, toľko som platil včera. Prikývne a vydá mi z 5 Q bankovky.

Cestujeme v chicken buse, staré americké školské  autobusy stále dosť dobré na Guatemalu. Nie však žlté, ale pomaľované všetkými možnými farbami, symbolmi a vzormi. Na každej zastávke nastúpia deti a snažia sa nám predať ovocie, žuvačky, banány v čokoláde za pár Q. Mladý muž nám v buse  spraví polhodinovú prednášku o geografii zeme a potom ponúkne mapy celého sveta za 1 euro. Iné deti sa nás snažia prekabátiť.

Čítaj ďalej

 
kuba

Kuba na pár dní

0

Dlho plánovaná cesta na najväčší karibský ostrov – KUBA, sa stal skutočnosťou. Cestovať na Kubu sa oplatí v zimných mesiacoch(my sme si vybrali marec), v lete je tam dosť teplo, najlepšie mesiace sú február až apríl, od júla do októbra je obdobie hurikánov, vtedy radšej nie. Bol to náš dávny sen, vidieť to tam, ešte za komunizmu, rozprávkovo tyrkysové pláže na Varadere,staré autá v Havane, tabakové plantáže a samozrejme rum a cigary. Najviac som sa bála 12hodinového letu tam, keďže som letela lietadlom štvrtýkrát, ale nikdy nie viac, ako 2 hodiny. Po deviatich hodinách v lietadle už všetci pasažieri stáli na nohách, lebo sedieť 12 hodín na zadku nemusí asi nikto. Stále nám niečo nosili jesť a piť – btw lietadlová strava teda nič moc. Zachránili to s vínom a kávou. Konečne sme 17.15 ich času pristáli na mini letisku pri Varadere, normálne som sa bála, či to pilot na takom letisku s jednou krátkou vzletovou a zároveň aj pristávacou dráhou s tým obr boeingom 767 zvládne, ale zvládol – našťastie.

Čítaj ďalej

 
kostarika

Slovenský dom na strome v Kostarike

0

Z hlavného mesta Kostariky, San Jose, vyrážame na karibskú stranu k panamským hranici. Naša destinácia je dedinka Manzanillo, len pol hodinu loďou od panamského súostrovia Bocas Del Toro. Z terminálu San Carlos tu chodia autobusy buď priamo do Manzanilla alebo do populárneho párty mesta Puerto Viejo. Lístok stojí okolo 10 USD a cesta trvá 5 hodín.

Manzanillo je skutočne koniec sveta. Dedinka s pár desiatkami domov, nejakými hostelmi a sodami ( typické kostarické reštaurácie )

úchvatné miesto, kde dažďový prales prechádza do koralových útesov. Takých miest na svete naozaj nie je veľa. Za dedinou už nie je nič, len džungľa a ešte Punta Mona, tam sme sa ale nevybrali. Naivne sme si mysleli, že Karibik bude len krásne počasie, pláže a oceán. Turistické topánky sme nechali na hoteli v San Jose.

No a samozrejme Karibik nás prekvapil daždivým počasím. Prechádzku na Punta Mona sme teda vypustili, v pralese plnom hadov to mohlo dopadnúť kadejako. Prešli sme sa aspoň na krátku vyhliadku za dedinou. Museli sme prebrodiť rieku, ktorá nám bola po ramená a potom ďalšiu pol hodinu po kolená v blate. Take it Easy and No Stress, to je to čo tu platí. Keď som sa v reštaurácií pýtal čo je Plato del Dia, čašník niečo zatancoval a zakričal „Nothing, Not Today. Ok, tak som popýtal hamburger, zamyslel sa a znova zakričal „No Meat“. Dal som si nakoniec Tacos, rýb tam majú dosť.  No a prečo sme vlastne do tej „diery“ prišli?

Čítaj ďalej

 
dominikana

Posledné dni v Dominikáne

0

Posledná časť trilógie o vandrovaní na Dominikáne. Je to už hodná chvíľa a tak musím poriadne zaloviť v pamäti. Stále sme v mestečku Samana, mne sa tu veľmi páči. Je to pokojná malá dedinka, kde som našiel všetko potrebné. Lacný hotel s veľmi peknou recepčnou, market plný ovocia a zeleniny, kde každé ráno raňajkujem stredne veľký ananás, tri paradajky a banán. Paradajky samozrejme na neporovnanie s tými slovenskými z Kauflandu, alebo Lidlu. Večeriame v skromnej reštike, ale varia tam výborne. Kopec hovädzieho mäsa, ryže, fazuľa a šalát za 4 doláre.

Večer zjednávame s Pedrom výlet za veľrybami. Pôvodná cena 50 eur mi príde veľa. Mám osobný cieľ to zjednať na 35, čo sa mi nepodarilo a cenu som zjednal len na 40 eur. Okrem pozorovania veľrýb v tom máme výlet na ostrov, obed a rum. Pedro nám na lodi teda podáva fľašu rumu, samozrejme kúpil ten najlacnejší.

Čítaj ďalej

 
dominikana1

Dominikána s Košičanmi

0

Ráno o 11 stepujem na peróne, na ktorý ma odprevadil Juan, brat Viktora u ktorého koučsurfujem.  Nedovolil mi ísť tých 200 metrov bez dozoru, pretože je to všade nebezpečné. Keby vedel v akých situáciách som sa už ja počas cestovania ocitol tak by určite nebol taký opatrný. Na stanici sa stretávam s východniarmi a vyrážame na pláž Boca Chica. Pred nástupom do autobusu ešte kupujem avokádo. Na babku hovorím po španielsky a predstavujem sa ako Marcello z Mexika. Nechce mi veriť, ale nakoniec sa mi ju podarilo presvedčiť a avokádo dostávam za lokálnu cenu 30 pesos a nie za 80, čo je cena pre „Gringos“, teda bielych.

Boca Chica je malá dedinka, pri ktorej sa rozprestiera krásna pláž plná miestnych, hlavne zo Santo Domingo. Voda je tu tak plytká, že aj 100 metrov od brehu máte vodu maximálne po kolená. Do Dominikánskej som prišiel bez žabiek a okuliarov, raybany som kúpil za 5 dolárov a žabky som nekúpil vôbec, bral som to ako osobnú výzvu a tak som  12 dní chodil v teniskách alebo bosí.

Čítaj ďalej

 

Load More