Opustiť Slovensko? To najlepšie rozhodnutie
Autor: Lenka Bokša Bokšanská
Hello everybody!Hello everybody!
Alebo… Nazdar šicke!
Opäť raz
Píšem zas
Pre vás
Keď je vonku mráz…
… takto som začala štýlom Dara Rolins alá Rytmus, alá Hogo Pogo, či Ego, či iná slovenská významná osobnosť bez ktorej by svetová kultúra bola dávno stratená. Teda… zachránená.
Ste zvedaví, plní očakávaní, alebo ste už začali uvažovať nad “hejterským” (preklad pre babku: nenávistným) komentárom, ktorým sa hrdo budete prezentovať pod týmto článkom? Keby som bola ja svojim čitateľom, tak by som spadala asi do každej kategórie, tak nič z toho neberte zle.
Hej no, som už veľká gadžovka v meste. A že v jakom! Vancouver BC, Kanada. Pôsobivé. Hmmm. Takže áno, po takmer 7 mesiacoch, čo som sem priletela (doteraz ma bolia krídla) môžem konštatovať, že opustiť Slovensko bolo správne a to najlepšie rozhodnutie. Čo som sa ja doma nastukala a nasťažovala. Nikde nič, žiadne možnosti, príležitosti, šanca, či ocenenie snahy a študijných výsledkov. Furt to isté dookola, tie isté miesta, tí istí ľudia, to isté pivo a Nitran za 2 eurá.
Zato tu v Kande. No pánečku, čo vám budem… no to sa ani nedá opísať! No začnem… len čím… hmm no.. hej som chodila do školy hej… Tam dobre bolo. Super ľudí som postretávala. (Hej aj teba myslím, aj teba… a ty už nerigaj do pohárika moja, dobre?) A aj do roboty som chodila, to hej… aj keď no v prvej šéfovi jeblo na palicu a ma vyhodil ako špinu poslednú… Šak nevadí, potom som umývala hajzle cudzím ľuďom po ránach, tak čo…šak rozcvička pred školou a človek je vždy rád, keď si zarobí. A tak dobre no, čo vám budem. Aj ako pekne tu je… aj človek má čo robiť, čo jesť, kde bývať, krak už švici na Vianoce, len riad poumývať a dobre šak…
Čo to ja tu týmto oné? Pozrite sa, nepoznám nikoho, kto by zo Slovenska chcel vypadnúť viac ako ja. Umrmlaná som bola pri každom jednom pive (ale len tak do štvrtého, potom som už bola umumlaná). Vypadla som a som rada. Splnil sa mi sen študovať v angličtine a hovoriť anglicky denno denne. Konečne mám aj dobrú prácu, kde nemusím škrabať hovno zo záchodovej misy (zasraná doska od hajzlu, zasrané spláchovatko od hajzlu, zasraná klika od hajzlu…pre fanúšikov otevřeného dopisu KSČM), ale ráno si vstanem a so štýlovým termoskovým pohárikom v čiernom kabátiku sa dopravím do Downtovnu na Granville street ako taká pani, kde si vyšlapem na 8. poschodie pekne do officu a som zato neuveriteľne vďačná. Čo?!! Šak fakt! Joj, nekukaj tak… Joj no hej, ta sa vyveziem výťahom. Pch.
Keď mám čas, môžem sa učiť hrať na base, ktorú som si mohla dovoliť kúpiť, alebo si zahrať Skyrim na X Boxe, alebo môžem zájsť s kamoškou na nákupy, či na kávu a muffinku (pozdravujem Ivku :-*). Konečne môžem platiť svoju časť nájmu a nákladov na žitie. Pre väčšinu slabý priemer. Pre mňa 22-ročnú vidláčku luxus! No samozrejme nato treba mať silnú vôľu, vytrvalosť a aj šťastie. Ani v Kanade nikomu nič nespadne z neba. Možno tak hovno z čajky… to sa stáva často. Veľa čajok tu je. Veľa. Žerú ryby.
Často sa mi stáva, že mi vyhrknú slzy do očí. Aj práve teraz. Vždy som si myslela, že na najvyšších priečkach mojich osobných hodnôt je morálka, láska, pravda, úcta k prírode a priateľstvo. No teraz to viem. A som si tým istá viac ako kedykoľvek predtým. Denne mi z oka padne slza, keď si spomeniem na Mimu, Mirku, Nancy, Postiha, Frišľa, Slejz, Žida, Matúša, Dominiku, Mašli, Paulu, Majku a chalanov z kapely One To Twelve, na moje sestry a bratov z Levočskej, moju pokrvnú rodinu a všetkých ostatných priateľov, ktorí sa neurazia, že som ich nespomenula menovite, pretože vedia, že na nich stále myslím (a aj preto, lebo vedia, že moja pamäť má kapacitu asi 1 kB…čaaw Hedvi!). A neviem, či sa patrí zmieňovať učiteľ z vysokej. Aha, šak to píšem pre slovenské a české osadenstvo, zato ma nikto nemôže zažalovať. Tak nazdaaaar Petře a celé Brno!
Ísť na obed ku babke, na pivo do Espressa, do Elary, na chatu, na víno, na Košiarny na pivo, na Tomašák, na prielom Hornádu, do Tatier, do Hainburgu, do Viedne, do Brna… s vami.
Teraz som si istá.
Opustiť Slovensko? To najlepšie rozhodnutie!
