Posledné a najlepšie dni v Kostarike
Na Karibskej strane prší a prší a prší. Súostrovie Bocas Del Toro v Paname musíme zrušiť a vymyslieť náhradný plán. Všetci nám odporúčajú pacifickú stranu z ktorej sme sa práve vrátili. Super, neostáva nám nič iné len sadnúť do autobusu smer San Jose, do ktorého sa vraciame už asi piaty krát za posledný mesiac, tam prespať a na druhý deň pokračovať na polostrov Nicoya. Plán teda máme, to je základ úspechu. Inak vymyslel ho môj brat, diky Fidel.
V Puerto Viejo čakáme na autobus a čas trávime rozbíjaním kokosových orechov. Kokosovú vodu elegantne vylejeme do plasťáku od coca coly. Pura Vida ako sa tu v Kostarike hovorí. Po 5 hodinách sme opäť v San Jose. Hľadáme slušný hostel za rozumnú cenu v blízkosti autobusovej stanice, ale vôbec sa nám nedarí. Tomášovi nefunguje telefón. Jeho najsamlepší telefón zvlhol a vypovedal službu. Chceli sme ušetriť nejaké peniaze a tak sme sa vybrali do našeho obľúbeného hostela Golden Frog, v ktorom nič nefunguje, ani recepčný, ani wifi ani teplá voda. Nevadí za 10 USD v Kostarike veľa nečakajte.
Hneď sme sa ubytovali, už po tretí krát v tomto hosteli a vybrali sme sa do ďalšieho hotela, kde sme mali odloženú nejakú batožinu. Tomáš si šiel zobrať jeho záložný telefón, ktorý nakoniec v jeho kufri nebol. Aké prekvapenie. Po ceste si dávame pizzu na zlepšenie Tomášovej nálady. V noci sa nič zaujímavé nedialo. Dvaja Slováci, Rus a dvaja Američania. Ideálna zostava. Rus nepil a Američan nasával vodku a nalieval ešte svoju novú kamarátku aby bola povoľnejšia. Nakoniec mu aj tak nedala, haha.
Na druhé ráno Tomášovi zažiarili oči. Jeho telefón zázračne zavibroval, následne sa rozsvietil displej a začal znova fungovať. Toľko radosti hneď z rána. Opúšťame San Jose, smer Puntarena. Mimochodom, tam sme už tiež boli. V prístave dávame nejaké jedlo a ja si po čase pozriem svoj internet banking. Sto čertov do mňa vošlo. Zmizlo mi z účtu takmer 200 Eur, ale po pár dňoch sa na účte znova objavili. Trajekt z Puntarena do prístavu Parecka. Asi hoďka a pol, brat to celé prespal a ja som si dal aspoň pivo. Nachádzame sa na ostrove Nicoya. No a čo teraz. Náhodne vyberáme pláž Santa Teresa. Berieme autobus a v ňom meníme plány. Nejaké Kanaďanky idú do Montezuma, tak ideme aj my teda. Samozrejme prvý hostel plný aj druhý a v treťom s názvom Montezuma Downtown sa ubytujeme.
Poobede vyrážame objavovať miestnu flóru a faunu. Vidíme papagáje, veľmi zaujímavé veveričky, iguany, leňochody atď atď. Na Playa Grande je to necelá hodina a určite sa oplatí vidieť. Na druhý deň sme sa vybrali na Isla del Tortuga. Celodenný výlet za 50 USD ale nič moc. Tak pre dôchodcov. V cene máte šnorchlovanie, obed, nejaké alko a nealko. Nevideli sme ani sľúbené veľryby a delfíny. Za to sme videli prasatá kúpajúce sa v oceáne.
Moja posledná noc v Kostarike. Po ceste na hostel kupujeme kostarický rum Centenario. Popíjame a dáme sa do reči s dvoma Nemcami. Veľmi zaujímavá dvojica. Ďalšia Nemka Tania, ktorá furt dokola hovorí schnaps a tak je jej teda nalievame z nášho. Ležíme v hamokoch a vymotať sa odtiaľ je čoraz ťažšie a ťažšie. Poslednú noc sa ale stala naozaj neobyčajná vec. Dve baby z Portlandu došli a sadli si do našich hamokov. Jedna ku mne, druhá k bratovi. Ešte nepatríme do starého železa, pomysleli sme si. Fľaša rumu padla a tak ideme na pláž, kde sa každý deň páli vatra. S Caity ideme kúpiť pivo. Je už polnoc a tak ona stojí vo dverách obchodu, aby ho nezavreli a ja utekám pre peniaze na hostel. Nakoniec sme všetko stihli. Dostal som skvelý nápad spať na pláži, je už skoro ráno a tak sa neoplatí vracať späť na hostel. O dve hodiny na to sa prebúdzam do krásneho rána, miesto sprchy som sa vykúpal v oceáne. Hneď ráno nás Holanďanka Sisca berie na vodopády. Majú dobrých 25 metrov. Miestny chalani z tejto výšky skáču šípku, nekecám, mám to na fotke, kuknite galériu. Ja som si to skočil z 5 metrov a Cisca nakoniec tiež, síce sa na to pripravovala asi pol hodinu, nakoniec to ale zvládla.
Američanky Caity a Melissa ( ktorá sa rada nechala oslovovať Meliška) dostali nápad na skvelú spoločenskú hru. Samozrejme museli sme zas ísť pre pivo, lebo bez toho sa tá hra nedá hrať. Asi sme v tom dobrí, lebo každú polhodinu musíme zbehnúť pre ďalší sixpack do obchodu. Ešteže je hneď za rohom. Večer ideme zas na pláž a taká klasická romantika. Baby, pláž, oceán, hviezdy, vatra akurát už je zas po polnoci a obchod je zavretý. Moja posledná noc a oni mi zavrú obchod rovno pred nosom. Poobede sme dali kebab ešte, to som zabudol povedať a predával ho pán, ktorý vyzeral ako Meliško z Prievidze.
V tom sa na pláži zjavia Francúzi, ktorých sme stretli noc predtým. Samozrejme oni ešte majú nejaké zásoby. Zas sme to na pláži v Montezuma potiahli do piatej ráno. Už by to chcelo aj nejaké raňajky. Všetko je samozrejme zavreté. Zrazu ale zbadáme miestu starú pani, ktorá predáva hamburgery. Jeden za 6 dolárov, no to je celkom dosť na jedlo z ulice. Pani ale má v hlave a vie, že ak sme hladní tak inú možnosť nemáme. Berieme 4 burgre a ideme na hostel. Zaspávame v hamoku.
Prebúdzam sa do posledného rána. Cesto na palacinky už majiteľka hostela Elena pripravila. Tomáš sa podujme na ich prípravu no bohužiaľ sú z toho len palacinkové gule s javorovým sirupom. Poobede ešte pláž s našimi novými kamoškami z Oregonu a smer San Jose Airport. So slzami v očiach sa lúčim s bratom a opúšťam Kostariku, každopádne posledné dni v Kostarike nemohli byť lepšie.
