Skalisté hory v Kanade a barle k tomu
Čo by ste spravili ak by ste deň pred dovolenkou ochoreli, zlomili ruku, alebo sa nejak inak zranili? Pokiaľ sa idete vyvaliť na lehátko pri bazéne v jednom z all inclusive hotelov, tak to nemusí byť až taký problém. Ak však idete na aktívnu dovolenku môže vám to narušiť plán. V podstate máte len dve základné možnosti a to ísť, alebo ostať doma. Rozhodnutie je na Vás. Mne sa takáto nepríjemná vec stala deň pred odchodom do kanadských Rocky Mountains, čiže Skalistých hôr v provincii Alberta v Kanade.
Večer, konečne pobalený a pripravený na druhý deň vyraziť sme si s priateľmi otvorili fľašu vína. Moja lenivosť spôsobila, že som pohár od vína položil na dlážku vedľa gauča a o pár minút som na ten pohár stupil. Dorezal som sa na tom najhoršom mieste ak máte v pláne spoznávať a prechodiť kanadskú prírodu. Nebudem opisovať detaily, ale rez bol dosť veľký a hlavne hlboký. S nohou vyloženou na záchodovej myse s uterákom okolo chodidla som sa snažil samého seba presvedčiť, že to nie je až také zlé a že to nebude treba zašívať. Sila pozitívneho myslenia tento problém teda nevyriešila a ja som sa pobral do najbližšej nemocnice.
Kanadský systém zdravotníctva je iný ako ten náš. Len za navštívenie doktora, ktorý by mi potvrdil, že mám rozrezanú nohu by stálo 1000 dolárov. Navyše štichy treba dostať do 6 hodín a tak sa začal môj boj s časom. Tisíc dolárov som teda odmietol platiť a odišiel som domov. Bol som tak unavený, že som nohu obviazal a zaspal. Keď som sa ráno zobudil tá rana tam stále bola. Zázrak sa teda nekonal a bolo treba niečo robiť. S kamarátkou sme obvolávali nemocnice, až sme sa dopracovali k tzv. „walk-in clinic“, teda nejaké menšie ambulancie, ktoré nie sú tak vybavené ako nemocnice ale ihlu a niť našťastie mali. Dôležité bolo, že sú niekoľko násobne lacnejšie ako nemocnice.
Veľmi príjemný starší doktor sa na to pozrel a oznámil mi, že to treba zašiť. Neviem či žartoval, alebo sa ma snažil vyviesť z omylu, že náplasť to pravdepodobne nevyrieši. Jednou rukou som držal ruku mojej milej, v druhej telefón, pretože som ešte riešil požičanie auta. Do toho ma doktor obdivoval, že prečo nekričím, či ma to nebolí a aký som tvrdý chlap. Vravím, že ja som zo Slovenska a tam treba byť silný ak chcete prežiť. Po polhodine sa táto tragikomédia skončila a ja som konečne po 11 hodinách dostal 8 štichov, antibiotiká a barle k tomu. 10 dní som na to nemal dostupovať, čiže dve tretiny celého výletu. Rozhodol som sa že idem a urobil som dobre. Okrem toho som nechcel len vysedávať v kempoch, alebo sa voziť v aute. Zaťal som zuby a na druhý deň som dal na barlách 5 kilometrov k vodopádom. Bolelo ma celé telo, ale bol som hrdý, že som to zvládol. Ocenilo to aj veľa okolo idúcich, čo mi dodávalo potrebnú energiu.
Na piaty deň som barle zahodil a chodil som ako človek aj keď to stále bolelo. Deviati deň som zaťal zuby a vydal sa na celodennú túru od jazera Morainne do údolia desiatich kopcov, spolu 22 kilometrov tam aj späť. Na prekvapenie to nebolo až také zlé ako som očakával a našťastie som ani nespomaľoval ostatných .
Ten pocit, keď môžete bez obmedzenia znova robiť to čo máte radi je neopísateľný. Rozhodnutie, že som neostal doma s nohou vyloženou na gauči bolo správne aj napriek tomu, že lekár a mi radil presný opak a väčšina známych si myslela, že som sa úplne zbláznil. S pomocou priateľov, dávkou optimizmu a sem tam poriadne zaťatými zubami som mal nakoniec krásny plnohodnotný výlet vyplnený skvelými ľuďmi, nádhernou kanadskou prírodou a zážitkami, ktoré ostanú už naveky.
