Slovenský dom na strome v Kostarike
Z hlavného mesta Kostariky, San Jose, vyrážame na karibskú stranu k panamským hranici. Naša destinácia je dedinka Manzanillo, len pol hodinu loďou od panamského súostrovia Bocas Del Toro. Z terminálu San Carlos tu chodia autobusy buď priamo do Manzanilla alebo do populárneho párty mesta Puerto Viejo. Lístok stojí okolo 10 USD a cesta trvá 5 hodín.
Manzanillo je skutočne koniec sveta. Dedinka s pár desiatkami domov, nejakými hostelmi a sodami ( typické kostarické reštaurácie )
úchvatné miesto, kde dažďový prales prechádza do koralových útesov. Takých miest na svete naozaj nie je veľa. Za dedinou už nie je nič, len džungľa a ešte Punta Mona, tam sme sa ale nevybrali. Naivne sme si mysleli, že Karibik bude len krásne počasie, pláže a oceán. Turistické topánky sme nechali na hoteli v San Jose. 
No a samozrejme Karibik nás prekvapil daždivým počasím. Prechádzku na Punta Mona sme teda vypustili, v pralese plnom hadov to mohlo dopadnúť kadejako. Prešli sme sa aspoň na krátku vyhliadku za dedinou. Museli sme prebrodiť rieku, ktorá nám bola po ramená a potom ďalšiu pol hodinu po kolená v blate. Take it Easy and No Stress, to je to čo tu platí. Keď som sa v reštaurácií pýtal čo je Plato del Dia, čašník niečo zatancoval a zakričal „Nothing, Not Today. Ok, tak som popýtal hamburger, zamyslel sa a znova zakričal „No Meat“. Dal som si nakoniec Tacos, rýb tam majú dosť. No a prečo sme vlastne do tej „diery“ prišli?
Už v autobuse sme stretli dvoch Slovákov. Nakoniec to boli tí, kvôli ktorým sme tu prišili. Peter a jeho kamarát Jaro. A ešte Jason, ten na Slováka moc nevyzeral, ale slovenský futbalový dres presvedčil. Najskôr som nevedel, že sú to oni. Pýtam sa či poznajú dom na strome. No a na to mi Peťo vraví, že on ho postavil a Jaro je investor. Bingo ! Lepšie sme sa ani nemohli vychytať.
Peter Garčár, to je chlapík, kvôli ktorému sme prešli celú Kostariku z pacifického pobrežia na atlantické. Za dedinou v dažďovom pralese najskôr od svojej priateľky odkúpil 21 hektárov lesa, nie preto aby ho zastaval, ale preto aby ho ochránil a zachoval. Predsa tu ale niečo vybudoval a to dom v korune stromu vo výške 25 metrov nad zemou. Ide o jedinečnú stavbu, pretože ako jediná je stavaná z hora nadol. Ďalej je to jediná úplne zavesená stavba na svete. V Londýne si prebral cenu za najekologickejšiu stavbu a jeho dom bol zaradený medzi 8 najúžasnejších stavieb sveta. Prípravy trvali dva roky a samotné zmontovanie stavby 8 dní. Ako Peter sám tvrdil, dom je ako skladačka. Všetky diely do seba dokonale zapadajú a na stavbe nie sú použité žiadne klince. Strom je živý organizmus a koreň stromu je aj napriek tomu priechodný. Zvieratá žijúce v pralese to nijak negatívne neovplyvnilo a ako Peter hovorí “Dokážeme lietať na mesiac ale nevieme čo sa deje v korunách stromov. Odvtedy ako sme pred tisíckami rokov zliezli zo stromov už sme sa tam nikdy nevrátili“. Stromodom teda ponúka jedinečný zážitok stráviť noc v pralese medzi zvieratami, aké vidíte len v zoologických záhradách.
Ako teda samotný dom vyzerá? Od Manzanillo je vzdialený asi pol hodinu a neodporúčam aby ste sa ho pokúsili hľadať, pretože ho s najväčšou pravdepodobnosťou nenájdete. Navyše nám celé dni pršalo, z malých potôčikov boli rieky. Peter sa ako správny Slovák postaral a zaobstaral nám všetkým gumáky. Samotná prechádzka je zážitok. Máte možnosť vidieť opice, leňochody, tukany, papagáje, jedovaté hady a žaby. Žijú tu aj pumy, jaguáre atď. Peter trávi v pralese každý deň a presne vie, kde sa aké zvieratá nachádzajú.
Stromodom pozostáva z dvoch poschodí zavesených na oceľových lanách. Spálňa na druhom poschodí a observatórium na prvom. Konštrukcia je z kovu a bola na mieru vyrobená v San Jose. Najdrahšia časť je sprcha za 1600 USD dovozená z USA. Celková cena domu je cca. 60 000 USD a za noc tu zaplatíte 160 USD. Ja osobne som tu noc nestrávil, ale stačí pozrieť recenzie na TripAdvisor a musí Vám byť jasné, že ak budete v Kostarike, túto stavbu jednoducho nemôžete minúť. Hlavnými návštevníkmi sú páry, ale vyspia sa tu až 4 ľudia. Keď sme tam boli my, tak poriadne pršalo. Peter sa celý večer strachoval, či sa klienti nebudú báť a vyvolávať. Ako vraví “Každý večer som na nervy, či budú volať a pritom čo dom stojí, ešte nikto nevolal”.
Na dom musíte vyliezť po lane. To sme si skúsili a bola to veľká zábava. Ak by to niekto nezvládol, motor nabíjaný solárnym panelom vám pomôže. Keď sa ubytujete, po lane si vytiahnete večeru, nejaké šampanské, pivko, víno už neustáva nič iné, len si užívať život vo vzduchu v nádhernom dažďovom pralese.
Som veľmi rád, že nás Peťo na Stromodom zobral a že sme mu tam mohli pomôcť s malou údržbou. Ak tam raz budete, tak si sadnite do čierneho vaku na sedenie. Vlastnými rukami som ho naplnil. Všetko museli byť dokonalé, pretože tú noc sa tam zasnubovalo. Teda neviem, ako to nakoniec dopadlo, ale pravdepodobne úspešne, romantickejšie miesto som v celej Kostarike nenašiel. Zo stromu máte krásny výhľad na Atlantik.
Peter je skutočne zaujímavá osoba a nad jeho zážitkami, ktoré nám každý večer rozprával som buď neveriacky krútil hlavou alebo sa smial tak, že ma na druhý deň bolela sánka. V Manzanillo nemá len Stromodom, ale aj Jungle House a dom priamo v dedine, ktorý prenajíma. Všetky jeho domy sú jedinečné a iné ako ostatné a nenájdete tam žiadne rohy. Sú otvorené aby vzduch z pralesa mohol prúdiť. Hovorí, že domy sa musia stavať podľa toho, kde sa stavajú. Keď tam prídu klienti, spočiatku sa len dívajú a nevedia čo si majú myslieť. Keď tam prišiel americký pár tak sa len na seba pozerali a nevedeli čo robiť. Its little bit open, na to celé sa zmohli. V tej chvíli tam vletel sokol a uchmatol jaštericu na nedokončenej lampe. Petrove domy ľudí zmenia. Na druhý deň mu už sami vysvetľovali a ukazovali čo poslednú noc videli a v pralese sa cítili oveľa komfortnejšie a prirodzenejšie . Okrem toho musí riešiť aj otázky typu, kedy je check out a kde majú nechať kľúče od domu a podobne. Stromodom samozrejme žiadne kľúče nemá.
Na Slovensku sa raz za čas ukáže. Typickí Slováci sa ho samozrejme pýtajú dve základné veci. Aké auto má a koľko zarába. Odpovedá štýlom “ Neviem koľko zarábam, odkiaľ to mám vedieť, hej, veď mám nejaké účtovníctvo, nejaké má dať a dal, ale je mi to jedno, kebyže z toho domu nemám žiadne peniaze aj tak by som to robil”. Z Petra ide pozítivna energia, je veľmi inšpirujúca osoba so zaujímavým životom, nestresuje sa “ v Manzanillo sa nemáte z čoho stresovať, jedine z počasia, ale to neovplyvníte, na to si len musíte zvyknúť.
