Značka: Balkán

porada

Balkánsky sen stopom, posledný deň

0

Game is over, ako sa hovorí . Jazero Ohrid, ktoré sa rozprestiera na území Macedónska a Albánska sme včera v noci zrušili. Prebúdzame sa do posledného dňa. Vonku je chladnejšie a zamračené. Za Ohrid sme vybrali alternatívu, ktorou je „Millenium Cross“. Ide o najväčší kríž na svete. Vedie tam lanovka a hore na kopci sa pekne piknikuje.

Nakúpili sme teda jedlo s tým, že sa najeme pod krížom. Pri ceste čakáme na autobus číslo 5, ktorý nás vyvezie až k lanovke. Policajt mi hovorí, že autobus pôjde za 5 minút. Mamička s dieťaťom nám radí ísť k stanici lanovky pešo, ale že teda aj autobus tam ide. Autobus furt nechodí a pýtam sa teda ďalšieho okoloidúceho. Ten hovorí, že bus ide každých 30 minút. Prichádza autobus, ale číslo 3. Zastavím ho a pýtam sa, kedy pôjde päťka. Vraví mi, že za chvíľu. Na to vystrčí hlavu z okna cestujúca a vraví mi, že autobus 5 dnes nepremáva, pretože v pondelok nepremáva ani lanovka ku krížu.  Heuréka! Predtým mi sedem ľudí, medzi nimi  aj policajt a šofér autobusu tvrdí, že autobus číslo 5 pôjde.  Neuveriteľné. Macedónci sa snažia pomôcť aj keď vedia úplne h**no.

Čítaj ďalej

 

Balkánsky sen stopom, 9. deň

0

Predposledný spam pred veľkým zhrnutím našej cesty po Balkáne. Túto noc spíme v autobuse. V Skopje by sme mali byť ráno o siedmej. Autobus mešká hodinu a pol a do Skopje dorazíme aj tak načas. Pán šofér to buď dobehol, alebo s meškaním už rátajú pri tvorbe časových harmonogramov. Druhej možnosti verím viac.

Balkán je skutočne divočina. Po chvíľke ma prebúdza dym a smrad cigariet. Vravím si, ktorý debil si zapálil a nakoniec to je šofér, ktorý  fajčí jednu od druhej.  Baby aj brat celkom pospávajú a ja nie a nie zaspať, napriek tomu, že mám pre seba obe sedadlá. Mám pocit, že stále niekde stojíme. Pauza na záchod, na jedlo, na pivo, hranice kosovské, hranice, macedónske a myslím, že raz sa aj pokazil autobus. Našťastie „pofajč“ pauza nemusí byť.

Čítaj ďalej

 

Balkánsky sen stopom, 8. deň

0

Prebúdzame sa do pred predposledného dňa na Balkáne. Martinka sa zobúdza už oblečená v šatoch zo včera. Máme problém sa vymotať, keďže sa moc neponáhľame. Po raňajkách naháňam Rusku, aby som jej mohol zaplatiť tých 27 Eur za tú kuticu, v ktorej sme spali.Klára ma upozorňuje, že si máme spraviť check-in na let do Bratislavy s Wizzair. Som slušne vytočený. Prečo ja, ako platiaci zákazník  si mám na dovolenke robiť nejaký check-in cez telefón??? Nakoniec mi s tým Klára musela pomôcť a k tomu to treba ešte aj vytlačiť.

Ruska tlačiareň nemá a tak ideme vedľa do hotela. Príjemná, afektovaná recepčná nám to bez problémov vytlačí na svojej ihličkovej tlačiarni. K tomu nám vrazí do rúk vizitky, že keď znova prídeme do mesta máme sa ubytovať u nich. Prikyvujeme, dobre že si krky nepolámeme. V duchu si hovorím, nikdy sa tu už nevrátim. Mesto Bar je skutočne hrozné.

Čítaj ďalej

 

Balkánsky sen stopom, 7. deň

0

Prebúdzame sa do veterného a chladnejšieho rána. Chrbtice zlámané zo spania na betóne, pretože všetky karimatky sa deň predtým vyhodili s tým, že stanovať už asi aj tak nebudeme. Jediný ja som mal niečo pod seba. Nafukovací matrac za 20 Eur, z ktorého sa  vykľula nafukovačka. Radšej nič ako túto haraburdu.

Balíme stan a vyrážame na miesto, kde sa nám včera nedarilo. Chodí tu málo áut a po necelej hodine voláme taxislužbu s otázkou „Koľko stojí taxík na hranice?”. Odpoveď 30 Eur neakceptujeme a pokračujeme v stopovaní. Po chvíľke nám zastal starší pán, ktorý ide na letisko v meste Tivat, ktoré už je v Čiernej Hore asi 20 kilometrov od mesta Kotor. Pred tým, ako nás zobral si samozrejme dva krát overil či máme platné pasy.

Čítaj ďalej

 

Balkánsky sen stopom, 6. deň

0

Dobré ráno Medjugorje! Dievčence nás v uterákoch budia pesničkami od Whitney Houston. Stále im v hlavách behá Silvester Stalone, ktorý nám ju celý čas púšťal v rádiu. Dnes máme veľký deň. Dubrovník už je len na skok a máme veľkú šancu, že sa tam aj dnes dostaneme. Ráno bookujeme lístky na autobus z Podgorice do Skopje. Nočný autobus ide 10 hodín a stojí 25 Eur. Klára si samozrejme kúpila študentský.

Čítaj ďalej

 
starý most v Mostar

Balkánsky sen stopom, 5. deň

0

Budíček znova o siedmej ráno. V mierne pripitých hlavách sa včera večer zrodil plán ísť do Mostaru. A bola to skvelá voľba.  V meste Makarska postávame už od ôsmej ráno a snažíme sa chytiť stop do Bosny a Hercegoviny. Očakávame, že cez hranice to bude ťažšie, ale veríme si.  Tento deň som v týme s Martinkou. Stopujeme skoro hodinu a nič nestojí. Od rána je úmorné teplo. Snažíme sa dostať na odbočku smer Bosna, tá je však vzdialená 3 km od mesta. Zabudol som napísat. Včera sme v Makarskej predali zlatý prsteň. Za jeden a pol gramu sme dostali 35 Eur

Čítaj ďalej

 

Balkánsky sen stopom, 4. deň

0

Skorý budíček o siedmej ráno! Noc som prespal striedavo na balkóne a v obývačke. V izbách bolo nehorázne teplo. Karlo prišiel z práce a hodil nás na autobusovú stanicu, kde berieme autobus do národného parku Krka. Je to asi pol hodina a 3 Eurá v nepohodlnom mestskom autobuse . Sedíme vedľa starších pánov. Jeden z nich svoju roztrhanú košeľu prelepil lepiacou páskou. Klára pospáva a pozornosť troch geriatrikov si vôbec neužíva.

Čítaj ďalej

 

Balkánsky sen stopom, 3. deň

0

Prebúdzame sa do ďalšieho slnečného dňa v mestečku Senj. Klára, ktorá sa k nám dnes má pridať píše správu, že bude meškať asi 5 hodín. Ide spolujazdou a šofér to akosi nedáva. V Brne ju mal vyzdvihnúť o deviatej večer. Nakoniec prišiel o polnoci. Nemá ani navigáciu a stále mu od únavy padá hlava. Kormidlo ich auta nakoniec prebral 19 ročný mladík.

Čítaj ďalej

 

Balkánsky sen stopom, 2. deň

0

Prebúdzame sa do krásneho Chorvátskeho rána. Prvú vec, čo som dnes zazrel bol zlatý prsteň na dlážke vedľa postele. Nikomu z nás nepatrí a tak idem za Jurem či nie je jeho, alebo niekoho z hostí. Hovorí mi, že nevie a mám si ho nechať. Jurko nás autom odvezie do najbližšieho obchodu, kde nakúpime potraviny a hlavne víno. Večer ideme na návštevu k Jankovi kukať futbal. Tri litre vína Graševina tu stoja asi 8 Eur.  Po raňajkách, čo je omeleta urobená na panvici bez oleja sa vyberieme na pláž. Z kopca to ide podstatne ľahšie a navyše nemusíme so sebou trepať všetku batožinu.

Čítaj ďalej

 

Balkánsky sen stopom, 1. deň

0

Stopovanie po Balkáne začíname na chorvátskej Istrii v zložení ja, brat Tomáš a naša kamarátka Martina. V pláne máme Chorvátsko, Bosnu a Herzegovinu, Čiernu Horu a Macedónsko. Let zo Skopje máme 18.7. Máme 10 dní tam dáko dostopovať.  Čaká nás teda 10 blogov z fotkami a videami z našej cesty. Videá tam dávam ako mi príde, tak sa nečudujte, že v dnešnom videu je aj Klára, ktorá sa k nám pridala neskôr.

Čítaj ďalej