Veľká noc v Oregone
Z Vancouver do Portland je to asi 500 kilometrov, čo je na kanadské pomery asi ako z Bratislavy do Žiliny, teda za rohom. Vyrážame o tretej ráno, na americkej hranici to tento krát ide až podozrivo hladko. Z nejakého dôvodu je aj úradník celkom milý na východoeurópskych turistov. Prechádzame krížom cez štát Washington s malou pauzou pri americkom supermarkete Walmart nakúpiť nejaké lacné americké pivo. V Kanade sú tieto srandy oveľa drahšie. Z malej prestávky sa vykľula hodinová, padlo 12 pív a natočilo sa pár dobrých videí.
Poobede prichádzame do Portlandu a nachádzame taký ten americký motel ako poznáme z filmov. Obrovská, umelá, farebná, osvietená, gýčová palma pred motelom. Na recepcii stará hyspánka s papagájom na ramene. Samozrejme sa s ňou musím odfotiť. Leje ako z krhly, ale do Portland chceme a musíme vidieť. V električke ( inak tento dopravný prostriedok som už roky nevidel ) stretávame dievča z Prahy žijúcu v Amerike. Ako prvé sa jej pýtame, že či revízori často chodia, lebo samozrejme nemáme lístky. Veď sme turisti, nevieme, že také treba.
V meste sme sa na „chvíľu” zasekli v informačnom centre. Starý pán mal potrebu všetko tri krát a veľmi pomaly zopakovať. Pokračujeme na známe „food carts”. Tie sú tu vraj veľmi populárne. Portland je dosť divné mesto. Majú tu presladené donuts so slaninou na vrchu. Taktiež tu nájdete veľké kartónové ryby visiace z poschodového parkoviska.
Večer pokračuje na v bare Circa33, kde sa máme stretnúť s kostarickou kamoškou Melisou, alias Meliškou. Čakáme na stôl v bare a zrazu sa mi také čudo so zelenými vlasmi hodí okolo krku. To je Melisa, skoro som ju nespoznal. Poriadne unavený zo skorého vstávania sa necháme prehovoriť na párty a rozhodne sme to neoľutovali. O tretej ráno berieme taxi na motel. Terezka, ktorá sa zobrala domov už pred polnocou nás o siedmej zobudila. Celkom fresh vyrážame do prírody, za oregonskými vodopádmi, národnými parkami a plážami.
V sobotu máme na pláne obrovský vodopád, ktorý sa volá Multnomah a má 189 metrov. Je to strašne fancy, kopec turistov, suveníry, ale oplatí sa vidieť. Poobede pokračujeme na horu Mount Hood. Chceme tu dať nejakú túru, až na to, že je tu kopec snehu a sezóna v plnom prúde. Dáme aspoň pokec a nejaký budweiser. Cestou späť sa snažíme nájsť kemp, ale moc sa nám nedarí. Vyzerá to tak, že dnes zas a znova nebudeme grilovať za denného svetla. Našli sme aspoň safeway, kde sa nás ujalo hneď 5 zamestnancov aby nám poradili najlepšie miesto na kempovanie. Ich zaručené typy akosi nevyšli. Nakoniec to nebolo na škodu veci, pretože nám poradili kde je liquer store. V Oregone je zakázané predávať alkohol v supermarketoch.
Na hodinkách je 6:55 a likáč zatvárajú o siedmej. S Terezou utekáme do auta, vyrážame z parkoviska a parkujeme pred likáčom. Stihli sme a dozvedáme sa aj to že majú otvorené do osmej. Sme spokojný. Kúpili sme fľasku Flor de Caňa, čo je rum z Nikaraguii, akurát tu stojí 20 dolárov a nie 4 ako tam. Po dvoch hodinách nachádzame kemp. Konečne! Samozrejme je zavretý. Splašili sme tam nejakého údržbára, ktorý nás pustil dnu s tým, že zajtra ráno sa máme zastaviť v Office a zaplatiť 26 dolárov za kemp. Haha, to isto.
Rozkladáme gril a stan. No a máme ďalší problém. Zabudli sme časť stanu. Je asi 5 stupňov vonku a chýba nám strecha. Sme štyria a máme dva schopné spacáky. Dvaja teda idú do spať do auta. Ja s Andrejom ideme spať do stanu bez strechy pre osem ľudí. Už dlho som nespal pod hviezdami. Spacáky nás pred zimou ochránili a prebudili sme sa do pekného aprílového oregonského rána.
