Život v Lime

V hlavnom meste Peru som dokopy strávil takmer 5 mesiacov a čo to som tu aj zažil. Lima je najväčšie mesto Peru a počtom obyvateľov prekoná aj New York. Mesto je rozdelené do niekoľkých „districts“. Od moderných a bohatých až po chudobné predmestia na kopcoch,  často krát bez vody a elektriny. Najznámejšie je Miraflores, kde sa vyskytujú turisti z celého sveta. Je tu veľa hotelov, reštaurácií, zábavných centier ako napr. Larcomar nachádzajúce sa nad oceánom. Na móle kúsok od Larcomar sa nachádza najlepšia a najdrahšia reštaurácia La Rosa Nautica, ktorú som radšej nenavštívil aj keď som nad tým najskôr uvažoval.

Ceny sú tu porovnateľné s Bratislavou. Za drink zaplatíte cca 6 Eur, bowling na hodinu vás vyjde cca 20 Eur, večera pre dvoch okolo 60 Eur. Ďalšie známe časti sú San Isidro, kde sídli veľa bánk a nadnárodných spoločností. Pokojná časť, kde žijú solventnejší Peruánci sa volá La Molina. Tu som býval aj ja. La Molina je rozdelená do niekoľkých rezidencií, ktoré majú svoju ochranku kontrolovanú 24 hodín denne. Taxikári musia pred vstupom do rezidencie odovzdať svoje občianske preukazy, ktoré im pri odchode vrátia. Nechodí tu ani nepopulárna mestská doprava. Je tu veľa zelených miest a parkov, ktoré nie sú v Lime zvykom. Dokonca aj slnko tu svieti oveľa viac ako v iných častiach, keďže je to ďalej od oceánu. Medzi týmito disktriktami sú veľké sociálne rozdiely. Kým v jednej sa zavlažujú trávniky o sto šesť počas celého dňa, v iných častiach ľudia vodu nemajú. Voda z vodovodu nie je na pitie tak ako u nás.

Každodenný život v Lime je uponáhľaný a hektický. Ľudia cestujú za prácou aj niekoľko hodín. Keď som videl životný štýl  rodičov priateľky, uvedomil som si, že život je tu oveľa ťažší ako u nás, ale sú o to spokojnejší. Do práce odchádzajú o šiestej resp. o ôsmej ráno a vracajú sa neskoro večer. V sobotu pracujú cca do štvrtej. Niekoľko hodín z dňa strávia v zápche. Vďaka tomu si musia zaobstarať ženu, ktorá im varí, perie a upratuje a robí nákupy. Tam je to úplne normálne. Jediný voľný deň je nedeľa a vtedy sa venujú rodine. Spoločný nedeľňajší obed a poobede vždy vymyslia zaujímavý program.

Zaujímavé sú tiež ceny napr. v supermarketoch a kinách tej istej spoločnosti. Odvíjajú sa od životnej úrovne obyvateľov v konkrétnej časti. Kino tu stojí cca 7 eur ale každý utorok je to za polovicu. O utorkový večer som mal teda postarané. Nakupovať sa oplatí na trhoch, kde sú ceny oveľa nižšie ako v supermarketoch Wong alebo Plaza Vea. Najčastejšie som kupoval avokádo, mango a ryby. Celá ryba tak pre dvoch stojí 5 soles, čo je pri aktuálnom kurze asi 1,2 Eur. Predavači mi vždy účtovali o niečo viac ako Európanovi, ale od niektorých som dostal aj sardinky zadarmo ak som s nimi rozprával anglicky. Na týchto trhoch ste sa mohli aj najesť. Vždy tam bol niekto kto navaril viac a potom to predával.