10 vecí, ktoré nám vŕtajú v hlave
„Nemám normálny vzťah“
Je ťažké nájsť na cestách partnera, s ktorým to vydrží. Väčšina týchto international „relationships“ skončí pri raňajkách v hosteli, na letisku, resp. v momente, keď sa cestovateľské plány dvoch ľudí rozdelia a každý vykročí inou cestou. Trvajú pár dní, v lepšom prípade týždňov, resp. mesiacov. Neprestávajte dúfať, raz to určite príde a nájdete tú pravú, toho pravého. Ako povedal môj obľúbený komik Bill Burr: „Nie je katastrofa prespávať v 35-tich sám na gauči. Katastrofa je, keď sa ráno prebudíte vo veľkej posteli vedľa svojej ženy, s ktorou máte dve deti a uvedomíte si, že ju nemilujete.“ 🙂

„Nevlastním žiadne pekné materiálne veci“
Nevlastníte žiadne luxusné auto, drahé oblečenie, najnovší telefón, notebook? Vôbec sa tým netrápte. Všetko sú to len „haraburdy“, ktoré sa časom zmenia na odpad. Na chvíľu vás potešia, ale to je všetko, iPhone 7 za 1000 eur nebude mať za 5 rokov žiadnu cenu. Skúste použiť týchto 1000 Eur na cestovanie. Spomienky, zážitky, skúsenosti vám nikto nezoberie a ani neukradne. Ja osobne som už dosiahol toho štádia, že neznášam, keď sa mi doma váľajú veci ktoré nepoužívam a snažím sa ich rýchlo zbaviť. Zážitky nás robia z dlhodobého hľadiska šťastnejšími, čo je aj vedecky potvrdené. Viac info v článku Cestovanie nás robí oveľa štastnejšími ako akékoľvek materiálne bohatstvo.

„Rýchlo upadnem do stereotypu a rutiny“
Pre nás cestovateľov je ťažké ostať na jednom mieste dlhšie a robiť tú istú prácu a činnosti stále dokola. Rutina, nuda, stereotyp je náš najväčší zabijak. Pracovné týždne sa zlievajú do mesiacov a tie do rokov. Tí, čo pracujete, zamyslite sa, ako rýchlo váš pracovný týždeň ubehne. Cestovaním sme sa naučili, že každý deň môže byť iný, unikátny. Noví ľudia, nové miesta, nové nepredvídateľné momenty a dobrodružstvá, o ktorých sa nám deň predtým ani nesnívalo. Je vedecky dokázané, že pokiaľ určité činnosti robíme opakovane, náš mozog ich robí automaticky a tým sa nám zdá že čas letí. Odporúčam pozrieť nasledujúce video.
„Nepracujem na svojej kariére“
Pravdepodobne teda robíte niečo iné, čo Vás robí šťastným. 90 % ľudí chodí do práce len kvôli peniazom. Nebaví ich práca, niekedy ani kolegovia. Ľudia sú ale od prírody leniví a istota príjmu a pohodlia nám často nedovoľuje tento stav zmeniť. Väčšina teda zostarne s pocitom, že sa nikdy ani nepokúsili žiť život, ktorý by ich robil šťastným. Budovať kariéru v tom, čo nás nebaví, nemá zmysel. Buď sa nikde neposuniete, alebo dôjdete na vrchol rebríka a zistíte, že ste ho celý čas mali opretý o nesprávnu stenu. Niekto svoj “ dreamjob“ objaví v 20-tich, niekto bohužiaľ nikdy. „Keep looking and never settle.“ 🙂
„Nemám budúcnosť“
Budúcnosť neexistuje. Dnes tu ste, zajtra nemusíte. Netrápte sa čo bude o rok. Dôverujte si. Ste šikovní, scestovaní ľudia, jazykovo vybavení a so skúsenosťami. Backpacking nie je jednoduchý. Okrem krásnych veci, každý deň riešite nejaký problém. Ste cestovná agentúra pre seba samých. Nemyslíte si, že tí, čo sedia v kanceláriách v obleku, sú múdrejší ako Vy. Nie je to pravda, o čom som sa momentálne dennodenne presviedčam. 🙂 🙂
„Prichádzam o chvíle s rodinou a kamarátmi“
Toto je bohužiaľ daň za cestovanie. Rodinu nevidíme tak často, ako by sme chceli. Prichádzame o svadby kamarátov, o oslavy narodenín, alebo len obyčajné stretnutia pri pive. Máme pocit, že ľudia, ktorých máme radi sa nám vzdialili a nepotrebujú nás, posunuli sa v živote niekam ďalej a prestávame im rozumieť. Skutočnosť je ale taká, že väčšina ľudí sa za ten čas, ktorý ste strávili cestovaním vôbec nezmenila a nič sa u nich ani po rokoch nezmenilo. Jediný, kto sa zmenil, ste Vy! V živote sa za všetko platí. Môžete mat všetko, ale nie v jednej chvíli. Keď cestujete, tak cestujte. Keď ste doma, buďte s rodinou a priateľmi tak často ako sa dá.

„Čo budem robiť, keď sa minú peniaze“
Keď sa minú peniaze, tak zarobíte ďalšie. Peniaze nie sú cieľ, ale nástroj, ktorý nám pomáha realizovať svoje sny. Sami o sebe nemajú žiadnu hodnotu. Tú získajú, keď ich premeníme do niečoho hmotného a ešte lepšie do nehmotného, do zážitkov, skúseností, spomienok.

„Študoval som a tak by som mal chodiť do práce v obleku“
Všetci dospievame, získavame skúseností a tak sa naše osobnosti formujú. To, čo bolo pre nás normálne na strednej, sa nám o pár rokov neskôr zdá divné a naopak. Nechoďte na výšku len preto, že to od Vás niekto chce, alebo len neviete čo so sebou. V 19-tich veľa z nás nepozná čo ich v živote skutočne baví. Dajte si rok pauzu, cestujte, skúste dobrovoľnícku prácu, zistite v čom ste dobrí, čo vás baví. Ak je vysoká škola cesta k cieľu, tak sa na to dajte . Ak v nej nevidíte zmysel, tak je to len strata času a peňazí.
„Čo si ostatní o mne myslia?“
Čo si o mojom životnom štýle myslí rodina a priatelia? Chápu aspoň trošku, prečo cestujem, miesto toho aby som bol doma, chodil každý deň do práce a čakal na víkend? Žijem život, ktorý sa odo mňa očakáva? Kašlite na to, kto si čo myslí. Okrem najbližších je každému úplne jedno čo robíte. Nebyť sociálnych sietí, 98% známych by ani nevedelo, že som posledný rok strávil v Kanade.
„Už nie som najmladší“
Toto si hovorím už od 24 rokov, keď som po škole odišiel pracovať do USA. Odvtedy mám ten pocit stále. Vôbec to neriešte. Ak máte sen, splňte si ho hneď. Mladší ako dnes už nikdy nebudete. 🙂
30. októbra 2016 @ 15:10
Skvelý článok, skutočne! Píšeš mi z duše a myslel som si, že mnohé z tých vecí musia všetci chápať a práve dnes som zase zistil, že nie…
Veľa šťastia na cestách! 😉
30. októbra 2016 @ 21:29
diky Hogy 🙂 vela stastia na cestach aj tebe a s palcom hore 🙂
30. októbra 2016 @ 13:51
Marcel, pekne si zhrnul niektoré myšlienky, ktoré cestovateľom občas nahlodávajú myseľ. Je pravda, že sa s týmito otázkami stretne snáď každý, kto sa rozhodol stráviť nejakú časť svojho produktívneho veku v zahraničí cestovaním. Ale musím podotknúť, že my ženy cestovateľky to máme ešte o trošku komplikovanejšie. My musíme riešiť aj načasovanie založenia rodiny, lebo to potom môžme prešvihnúť…
Ja osobne milujem cestovanie a veľmi mi teraz chýba. Rada by som sa vrátila do obdobia, kedy som s ruksakom na chrbte objavovala nové miesta a spoznávala nové kultúry, učila sa nové jazyky atď. Teraz namiesto toho s veľkým bruškom očakávam príchod prvého potomka. Verím, že toto je tiež časť života, ktorá prinesie vzrušenie a malé zázraky. A časom zas príde obdobie, kedy nasadím tulácke topánky.
Vrátim sa ešte k bodu “rodina a kamaráti”. Toto si naozaj pomenoval správne, že je to daň za cestovanie. Pokiaľ je to možné, udržujte s rodinou dobré vzťahy a ak máte možnosť, byť s nimi, buďte! Nikdy by som si neodpustila, keby som bola práve v zahraničí, keď pred rokom umrel môj ocko a nemohla som sa s ním stráviť pár posledných chvíľ a naposledy sa s ním rozlúčiť.
30. októbra 2016 @ 21:33
ahoj Majka 🙂 dakujem za koment ! ja ta stale povazujem za cestovatelku 🙂 a ked si splnis tie prijemne rodicovske povinnosti tak sa znova vyberes niekam za dobrodruzstvom 🙂 mozno aj s malym/malou, neviem co to bude 😛 Drzim prsty, nech je vsetko v poriadku!
23. októbra 2016 @ 11:19
Diky Michal za koment 🙂 Myslim, ze vela z nas cestovatel riesi to iste, je to cena za to vsetko pekne co nam cestovanie dava 🙂 v ktorych dvoch bodoch si sa teda nenasiel ak mozem vediet ?
23. októbra 2016 @ 11:10
Ahoj. Stretával som sa denno-denne na cestách s podobnými otázkami a zdalo sa mi to čudné, miestami depresívne najmä pokiaľ ide o tú budúcnosť a vek. Vďaka že si mi týmto článkom ukázal že nie som sám, ktorý sa s podobnými problémami potýka. Pre mňa perfektné čítanie lebo som sa asi v ôsmich bodoch úplne videl 😀 …Držím palce na ďalších cestách.
S pozdravom
Michal Szabó.