Finančná analýza projektu 90 DAYS SOUTH

Ak si myslíte, že mi tým nadpisom načisto preplo, tak sa mýlite. Nadpis je irónia a žiadnu finančnú, účtovnú dal / má dať analýzu neočakávajte. Veľa z Vás sa ma v komentároch a správach pýta, koľko moje vandrovanie v Južnej Amerike stálo. Sklamem Vás,  žiadne štatistiky som si neviedol, pretože som na to nemal čas, chuť a ani relevantný dôvoď. Finálne číslo sa však čoskoro dozviete. Obdivujem kolegov, ktorí vedia presne povedať koľko minuli za pivo, banány, verejné toalety a ešte to majú prepočítané na každú krajinu zvlášť  a v troch rozličných menách, zaokrúhlené na tri desatinné miesta. Ja len viem, že Peru, Bolívia boli lacné a Čile s Argentínou drahé. A tiež viem koľko som minul celkovo, keďže stačilo odpočítať stav účtu pred a po ceste. Paradoxne som utratil v Čile menej ako v Bolívii, ktorá je s Venezuelou najchudobnejšou a najlacnejšou krajinou Južnej Ameriky. Všetko tu stojí priemerne trikrát menej než u susedov v Čile. Ako je to teda možné?

Nemcovi na taxík

Odpoveď je jednoduchá. Prvý mesiac som strávil v Peru a Bolívii s rozpočtom 29 Eur na deň. Platil som za jedlo v reštauráciách, izby v hosteloch, šiel som na takmer každú platenú aktivitu, na ktorú som natrafil, opral som si v platenej práčovni, na pivo som šiel do baru a na tringeltoch som takisto nešetril. Dokonca som jednému študentovi z Nemecka zaplatil taxi na letisko. Treba podporiť, keď sa našej ekonomike tak darí. Ak je všetko lacné, tak si všetko doprajete. Problém je v tom, že keď si tieto malé položky zrátate, dostanete sa na spomínaných 29 Eur. Môj rozpočet na 90 dní som stanovil na 40 Eur / deň, čiže stále som bol hlboko pod hranicou. Zároveň som vedel, že čoskoro to budem musieť poriadne okresať, inak budem mať vážny problém.

Čile patrí medzi najdrahšie krajiny kontinentu a ich ceny sú porovnateľné so západnou Európou. Tak napríklad, pivo v bare 3000 Pesos ( 4,5 Eur ), výber z bankomatu 4000 až 7000 Pesos ( 5 – 9 Eur, najlacnejšie sa dostanete k hotovosti cez bankomaty Banco Estado), denné menu okolo 5000 Pesos ( 7 Eur ). Nehovorím  o Patagónii, kde sú tie ceny ešte vyššie. Jedine alkohol bol lacný, keďže sa nikdy nepokazí. Lenže ja ani nevypijem už. Ovocie a zelenina boli „tam dole“ luxus. Moja obľúbená tuniaková konzerva za euro v celej krajine. Long story short, po prekroční hranice mi cenovky vyrazili dych.  Asi ako keď idete na pivo do dedinskej krčmy a potom na Václavák v Prahe.

Stopovanie, kempovanie

Ubytovanie vyšlo od 10 do 20 Eur, čím južnejšie tým drahšie. Kempy  4 až 8 Eur, v NP Torres Del Paine 13 Eur. Prišiel teda čas aby som začal naplno využívať svoj ultraľahký stan, spacák z obchodu pod7kilo a karimatku. Niekedy som spal na divoko, inokedy som šiel do plateného kempu a párkrát som z plateného kempu odišiel bez toho aby som zaplatil. Karma ma dobehla a nie raz.

Transport som riešil stopovaním, čo mi ušetrilo extrémne veľa peňazí. Za nočný autobus idúci 9 hodín zaplatíte približne 25 Eur. Stopovanie je zadarmo, veľakrát som dokonca dostal jedlo, vodu, informácie, rady atď. Navyše som spoznal zaujímavých ľudí, ktorí mi zároveň ponúkli prespanie  v ich bytoch, domoch. Na všetkých mojich cestách mi preprava zhltla najviac financií. Počas tohto tripu sa však zaradila až na tretie miesto po jedle a ubytovaní.

Mango a avokádo za bagateľ

Jedlo bola položka, ktorá sa umiestnila  v mojom virtuálnom rebríčku najvyššie. Napriek tomu, že som stratil 8 kilo mojej váhy tak som najviac míňal na potraviny. Od peruánskych špecialít až po moju patagónsku chuťovku ( cestoviny a tuniak z konzervy, prípadne vločky s instantným mliekom ). Pred odletom som si dal cieľ zjesť mango a avokádo každý deň. Hlúpy nápad, čo? O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som stretol dievča zo Švajčiarska, ktorý si dalo ten istý „goal“.

Mäso som si doprial raz za týždeň, ale to som bol schopný zjesť polkilový steak bez problémov. Za jedlo som minul určite najviac a to som jedol dvakrát menej ako teraz. 🙂 Priateľka varí skutočne výborne a veľa a tak svoje kilá rýchlo naberám späť. Už mi ani rebrá netrčia. Výhodou rapídneho schudnutia je, že si môžete obliecť veci z obdobia keď obtiahnuté tričká boli ešte v móde.

Ďalšou položkou boli aktivity. Nebolo ich zas až tak veľa, kráčanie po horách s batohom je zatiaľ stále zadarmo. Najviac ma vyšiel trek na Huayna Potosí, Salar de Uyuni a trek na ľadovec Exploradores, všetko stálo okolo 100 Eur. Posledný kľudne vynechajte, ale prvé dve majú ďaleko vyššiu hodnotu. Bolívia je veľmi lacná a tak si tu doprajte. Zaplatiť za dvojdňový výstup na 6 tisícovku 80 Eur je skutočne jedinečná cena. Gerlach Vás vyjde viac.

S príručnou späť do Európy

Letenka z Viedne do Peru stála 600 eur a okrem toho som musel prikúpiť 150 eurovú letenku z Punta Arenas späť do Limy, ktorú som vymyslel skutočne šalamúnsky a mal som ju vlastne zadarmo. Tým, že som mal len príručnú batožinu musel som pár vecí predať.  Konkrétne stan, karimatku, nôž, varič, hrnce, za ktoré som dostal tých 150 Eur. Ako bonus som k tomu získal ľahší batoh. Po troch mesiacoch cestovania som teda odletel len s príručnou batožinou, ktorá vážila 8 kilogramov plus pol kila špiny, piesku a štrku.

Poistenie som si zorganizoval cez banku. Z ponuky som si vybral najvyššie možné poistenie s 90 dňovým výjazdom a zaplatil som za to 60 Eur. Skvelá cena. Očkovanie stálo ďalších 60 Eur, z toho polovicu mi preplatila zdravotná poisťovňa. Výbavu som dostal sponzorsky, alebo som si ju kúpil, resp. dostal. Tieto položky do celkového rozpočtu nerátam, pretože ich môžem ďalej používať. Jedná sa o vodný filter, čelovky, externé nabíjačky atď. Turistické boty som totálne zdemoloval, ale predsa som ich poslal na reklamáciu, ktorú mi nakoniec uznali. Myslím, že boty za 150 Eur by mali vydržať viac ako 3 mesiace.

Pisco, metla ľudstva

Poplatky boli ďalšou nezanedbateľnou položkou. Vstupy do národných parkov, poštové známky, poplatky za výbery z bankomatov, daň za využívanie služieb autobusových terminálov v Bolívii. To som chápal až dovtedy, kým som to musel zaplatiť na stanici kde nebolo nič, iba holá zem a autobus.

Alkohol predstavoval úplné minimum. Pár pív a jedna fľaška pisca ( peruánska vodka z hrozna ) mi spôsobila takú opicu, že ďalšiu som už do konca výletu nepotreboval. V Santiagu som kvôli tomu nevyšiel na najvyšší kopec, ktorý dosahoval neskutočných 350 výškových metrov.

Finálne číslo

Mesiac pred odletom mi došlo, že pravdepodobne miniem trošku menej ako som očakával . Po dôkladnej analýze zhromaždených dát ( odpočítanie zostatkov na dvoch  kartách, tretiu som stratil ) som sa dostal na číslo 3020 Eur ( z toho 60 Eur mám doma vo falošných peruánskych soles. Dám za polovicu, ak má niekto záujem), vrátane všetkého čo som v blogu spomenul. Po odrátaní leteniek som sa dostal na magické číslo 26,11 Eur na deň. Kukal som na to ako vyoraná myš, pretože moje minimum bola Kolumbia a to presne 40 Eur.

Dokonca Juhovýchodná Ázia ma stála viac, čo je takmer pre všetkých tá najlacnejšia destinácia. ( Nie ak si doprajete masáže trikrát denne a osobného šoféra vášho tuk-tuk).  Skúsenosti sa teda prejavujú aj tu, čo ma veľmi teší. Treba však povedať aj to, že som väčšinu času trávil v horách a keď ste 5 dní mimo civilizácie tak nemáte moc možností tie dukáty mínať. Jedine, že by ste ich rozdávali domácim, stratili, alebo hádzali pre šťastie do jazera. Druhou skutočnosťou je, že keď cestujete tak dlhý čas, náklady sa rozrátajú na viac dní.

No offence

Pre mňa najdôležitejšou vecou je, že som si svoje cestovanie skutočne užil a ušetrené peniaze som aj tak rýchlo minul po návrate domov. Tlačiť denný rozpočet čo najviac dole je fajn, ale niektorí na tom postavili svoje cestovanie / blogovanie. Tvrdia, že cestovanie nie je o peniazoch, ale dennodenne na ne myslia aby neminuli viac, ako si vo svojej hlave predsavzali. Áno, cestovanie je aj o peniazoch, bohužiaľ. V opačnom prípade sa túlate po svete a snažíte sa prežiť. 🙂 Opakujem, bez urážky. Všetci čo tak cestujú majú u mňa rešpekt, pretože to chce veľmi pevnú vôľu.

3020 Eur je to číslo, ktoré mi dovolilo spoznať 4 krajiny a prežiť 90 dní mimo každodennú realitu. Pre niekoho veľa, pre niekoho jeden plat. Ja len viem, že skúsenosti a zážitky majú pre mňa ďaleko vyššiu cenu a navyše ich nikdy nezožerie inflácia. Koniec analýzy, prípadné otázky rád zodpoviem. 🙂 Malá inzercia na záver. Ostalo mi 100 000 Pesos, asi 135 Eur. Ak sa niekto chystá do Čile 🙂