Peru – Zem Inkov
Do Peru som sa dostal ako slepé kura k zrnu na pozvanie mojich kamarátov a mojej priateľky. Strávil som tu 7 nezabudnuteľných týždňov. Prvé dni v Lime boli plné porovnávania s Európou resp. USA a myslím že každý deň som si zanadával na katastrofálnu hromadnú dopravu a ulice plne smogu. Peru je rozvojová krajina s jedným z najrýchlejším rastom HDP na pobreží Tichého oceána s ohromujúcou prírodou od brehov pacifiku, cez puste, náhorné plošiny kde prší 15 minút ročne až po lesy Amazonie.
Ľudia v Peru žijú jednoduchým životom, venujú sa rybolovu, poľnohospodárstvu. Cestovný ruch predstavuje veľký prijem peňazí do statnej kasy. Samotné hlavné mesto Lima je však moderna metropola kde žije 8 miliónov ľudí. Mesto sa rozvíja rýchlym tempom. Nikde inde na svete som nevidel taký stavebný ruch ako práve tu. Mrakodrapy, obchodné centra, obytné časti ale aj divadla kina športoviská tu rastu závratným tempom. Pri pohľade na národný futbalový štadión Peru a porovnaní s naším „národným štadiónom“ som zapochyboval o statuse rozvojovej krajiny.
Ďalšia vec ktorou sa Peru môže pochváliť je národná kuchyňa. Ide o najrýchlejšie expandujúcu kuchyňu vo svete a Lima je považovaná za hlavné mesto gastronómie v Amerike . Jedla ako ceviche( čerstvá ryba marinovaná na limetkovej šťave s peruánskymi papričkami) alebo moje obľúbené Lomo Saltado (Šťavnaté kúsky hovädzieho mäsa zmiešané s osmaženou červenou cibuľou, paradajkami, žltými papričkami, koriandrom, troškou octu, sójovej omáčky a hranolky). Čím sa Peru pochváliť nemôže, je bezpečnosť. Všetky budovy sú ohradené vysokými bránami, ktoré sa na noc zamykajú. V modernejších častiach mesta sú okolo domov namontovane elektrické drôty. V centre Limy sa pohybuje veľa vreckových zlodejov, o telefón som prišiel aj ja.
Peru však nie je len Lima. Milióny turistov každoročne prichádzajú spoznávať históriu Peru a konkrétne civilizáciu Inkov. Tato ríša sa v čase najväčšej slávy rozprestierala od Argentíny až po Kolumbiu a vo svojej dobre patrila medzi najvyspelejšie civilizácie. Trvala od roku 1200 do roku 1572 kedy Španieli využili občiansku vojnu a
dobili Inkskú ríšu. Odvtedy bol tradičný jazyk Kečua nahradený španielčinov. Centrom ríše bolo mesto Cusco, vzdialene asi 1000 km od Limy. V meste sa nachádza mnoho pamiatok, chrámov, kostolov z čias Inkov ale aj prvých španielov. V okolí mesta sa nachádzajú obrovské rozvaliny chrámov, ktoré boli vytvorene z niekoľko tisíc tonových monolitov a opracovane tak že medzi ne nebolo možné vopchať čepeľ noža a to bez použitia spojovacích materiálov. Takéto opracovanie tak veľkých kameňov je náročné aj v dnešnej dobe a ostáva záhadou. Približné 100 km od Cusca sa nachádza slávne Machu Picchu ( Starý vrch ). Toto mesto sa nachádza uprostred vysokých hor And vo výške 2500 metrov a ako jedine ostalo ukryte pred španielskymi konkiskadormi. Mesto však nikdy nebolo dokončené. Bolo objavene na začiatku 19. Storočia americkým objaviteľom. Nad mestom sa týči vrch Huayna Pichhu a jeho profil symbolizuje tvar Inka. Obyvatelia mesta využívali zavlažovací systém, doteraz tam nájdeme funkcie fontány, poznali kanalizáciu. V centre mesta sa nachádza chrámový komplex s najkrajším kamenným výtvorom – pyramídou nazývanou Chrám Slnka, jej najvyšším bodom je slávna posvätná plošina – žulový monolit Intihuatana, v jazyku Kečuáncov „miesto, na ktorom je pripútané Slnko“. Slúžila ako hodiny a ukazovala obdobia rovnodenností ako aj ďalšie významné opakujúce sa javy na nebeskej sfére. Na poludnie 21. marca a 21. septembra stĺpy stojace v bezprostrednej blízkosti monolitu prestali vrhať tieň.
Okrem Cusca a Machu Pichhu sa mi podarilo navštíviť aj mesta Ica a Nazca vzdialene 5 hodín od Limy. Ica je púštna oblasť, kde sa nachádza oáza Huacachina. Veľmi pekne miesto uprostred puste kde si turisti môžu vyskúšať sandboarding, alebo sa previesť buginami po piesočnatých dunách. Na planine Nazca sa zas nachádza 300 obrazcov tvorených svetlými líniami, ktoré sú dlhé aj niekoľko kilometrov. Tieto obrazce sú viditeľné len z lietadla a dodnes predstavujú veľkú záhadu. Účel ale aj samotný pôvod obrazcov dodnes nie je vysvetlený. Podľa vedcov mohlo isť o giganticky astronomicky kalendár, o zbytky zavlažovacieho systému, či teória o mimozemskom pôvode. Podľa mnohých však obrazce mali náboženský a rituálny význam.
Po takmer dvoch mesiacoch bol čas pobaliť všetky veci a rozlúčiť sa s peruánskym dobrodružstvom a hlavne so všetkými milými a dobrosrdečnými ľuďmi, ktorých som tu stretol. Peruánci sú pokladaný za najlepších ľudí a ja môžem toto tvrdenie len potvrdiť. Ľudia žijú iným spôsobom života ako Európania. Viac sa venujú rodiny, priateľom, nehádajú sa, nie sú malicherní a vedia sa tešiť z maličkostí. Dokonca aj ranne pitie čerstvo vytlačenej stavy z ananásu a papáje malo v sebe hlbší význam. Peru urobilo dojem a viem, že sa tu raz vrátim
