Otrava jedlom, krádež a cesta do Medelínu
Prebúdzam sa ráno o 4:10, presne 5 minút pred budíkom. Za celú noc som sa zobudil len raz a to, keď mi začalo pršať do mojej “postele”. Nasadzujem si čelovku, balím veci, umývam si zuby. O pol piatej stepujem na pláži a čakám, kým príde moje “colectivo”, ktoré ma odvezie do Uribie. Auto mešká len 20 minút, čo ma veľmi milo prekvapilo. Princíp colectiva je dostat ľudí, zvieratá, materiál, tovar z bodu A do bodu B. Čím viac, tým vyšší zisk. Postupne naberáme cestujúcich na korbu nášho auta. Optimálne, pre udržanie akého takého komfortu, by nás nemalo cestovať viac ako osem. Po hodine sa nás na korbe tlačí 22 a malý pes. Nehovoriac o niekoľkých batohoch, vreciach a podobne.
Kde deti nežobrú o cukríky, ale o vodu
La Guajira – Kolumbia
La Guajira je púštna a veľmi chudobná oblasť na severe Kolumbie a hraniciach s Venezuelou, o ktorú sa nikto moc nezaujíma. Pre turistov je komplikované, časovo a finančne náročné sa tu dostať a tak sa väčšina otáča v Santa Marte a po treku do „Ciudad Perdida“ (Stratené Mesto) pokračuje na západ do preslávenej Cartageny, ktorú som ja úmyselne vynechal.
Prvý deň v Kolumbii + rozpočet
S lacnými letenkami sa tento rok roztrhlo vrece. Po Dominikánskej Republike za 200 Eur som si v chladnom novembri zaletel do Južnej Ameriky. Spiatočná letenka cez najlepšiu európsku leteckú spoločnosť Turkish Airlines ma vyšla na 430 Eur z Prahy, cez Istanbul do Bogoty v Kolumbii. Štandardná cena je pritom minimálne 800 Eur.
Hlavné mesto Kolumbie s 8 miliónmi obyvateľov sa nachádza v nadmorskej výške 2600 m.n.m a leží v takzvanej Bogotskej savane obklopenej vysokými Andami. V 90. rokoch bolo mesto známe vysokou mierou kriminality. Situácia sa odvtedy výrazne zlepšila. V meste som sa cítil bezpečne, ale ako v každom veľkom meste si treba dávať pozor a to hlavne v noci.
Krížom krážom po Kolumbii
Drogové kartely, krádeže, únosy či vraždy. Kolumbijská skutočnosť? Skôr predsudky vyspelého sveta voči minulosti tejto krajiny. Áno, bez vetra sa ani lístok nepohne, ale ja osobne odporúčam, radšej raz zažiť ako tisíckrát počuť či čítať. Napriek tomu ponúkam náhľad do tejto fascinujúcej krajiny prostredníctvom mojich skúseností. Nech sa páči!
Svoj pobyt v Kolumbii som začala v septembri 2012 v meste Valledupar (severovýchod krajiny, blízko pri hraniciach s Venezuelou), kde som celkovo strávila 10 mesiacov ako lektorka anglického jazyka v súkromnej škole. Výhoda práce učiteľa je to, že má prázdniny spolu s deťmi a tak som mala veľmi veľa priestoru na cestovanie. Veď napríklad vianočné prázdniny trvali celý mesiac. Ale pekne po poriadku.
Nádherná, nedotknutá Barma
Sme na autobusovej stanici v Mandalay. Toto mesto bolo otrasné. Skoro sme tu umreli a okrem toho pršalo celé dva dni. Tlačím do seba kurací burger bez akéhokoľvek náznaku mäsa. Pes to našťastie zjedol. Medzitým sa mi prihovorila Austrálčanka, že kam idem a dohodli sme na spoločnom treku z mesta Kalaw na jazero Inle.
V noci sme dorazili do Kalaw. Taxikári a hotelieri si nás hneď rozdelili, jeden bol tak aktívny, že zobral do hotela viac ľudí ako mohol a tak ostal čierny peter na nás a museli sme hľadať hotel o tretej v noci sami. Na druhý deň sme sa stretli s Johnym, našim sprievodcom. Austrálčanka dotrepala ešte amíka žijúceho v Thajsku a tak sa z dvojice stala štvorica a do konca tripu sme cestovali spolu. Zobrali sme taxík do jaskyne Pindaya asi hodinu a pol od mesta. Je to jaskyňa v ktorej je asi milión sošiek budhu a sú tam natlačení, že sa tam už ani chodiť nedá. Neskôr sme zastavili v malej fabrike na výrobu dáždnikov. Všetko vyrobené ručne precízne do detailov. Ceny týchto výrobkov sú smiešne nízke na to koľko času to zaberie.