Doprava v Lime
Doprava v Lime Najzaujímavejšou a zároveň najhoršou skúsenosťou v Lime je doprava. Ekonomický boom v krajine znamená, že počet nových áut sa každoročne dramaticky zvyšuje a riešenie dopravnej situácie je prakticky nemožné. Od januára do septembra roku 2012 sa v Lime predalo takmer 140 tisíc nových vozidiel, čo predstavuje 30 %-ný nárast oproti rovnakému obdobiu v minulom roku. V meste jazdí 230 tisíc taxíkov, pričom väčšina taxikárov ani nemá vodičák.
Ďalšia štatistika je ešte zaujímavejšia. Pri dopravných nehodách denne zomrie, alebo sa ťažko zraní 50 ľudí čo je najhoršie číslo v celej Južnej Amerike. Jednu takúto nehodu som zažil aj ja a pohľad na bezvládne telo dievčiny mi pripomenul, že na prechode si treba dať sakra pozor, pretože vodiči na zebre nezastavujú. Ja ako turista využívam tzv. MHD. Samozrejme nejde o nijakú organizovanú mestskú firmu.
Na výber máte z autobusov, alebo malých tzv. combies. Všetko súkromné firmičky. V Lime im nikto nepovie inak ako „combiees assasina” čiže killer combies. Sú to malé dodávky, kde sa zmestí cca 15 ľudí a stáť v takom minibuse je za trest. Najlepšie miesto je pri šoférovi, ale to zas vidíte všetky potencionálne búračky. Vždy ma udivuje, že sa ten malý, starý a rozbitý bus nepokazí. Funguje asi silou vôle vodiča, pretože zastať na hlavnom ťahu Javier Prado znamená búračku. Vždy a všade musíte byt v pohybe. Ak by ste pri výjazde z vedľajšej cesty na hlavnú čakali kým bude voľno tak by ste si počkali asi do polnoci. Cesty sú to stále preplnené.
Ráno o siedmej som sa vybral na hodinu španielčiny. Po dvoch hodinách sme prešli 7 km a to som bol niekde za polovicou. Proste som musel vystúpiť a ísť naspäť. Frajerka sa tak aspoň raz do týždňa nedostane do školy, proste sa to zasekne a koniec. Späť k zabijakom na kolesách. Dve hodiny sedieť v malom autobuse je za trest. Na každej zastávke, resp. vždy keď pasažier zakričí baja baja baja ( bacha bacha bacha ) nastúpi niekto, kto sa vám snaží buď niečo predať, v lepšom prípade niečo pod zub, v horšom niečo lacné, čo nikdy nikde nevyužijete. Niekedy máte šťastie a nastúpi muzikant, ktorý trochu zlepší náladu. Ceny za cestovné sú nízke, čomu zodpovedá aj kvalita cestovania. Vždy obdivujem ako sa frajerka háda s cobradorom ( človek, ktorý zbiera peniaze ) o 20 centimos ( 7 eurocentov ) pretože sa jej cena zdá privysoká. Väčšinou to skončí tak, že mu nadá do idiotov a prestúpime na iný autobus. I love it ! Jeden deň sme nemali drobné a cobrador nemal vydať z desiatky. Museli sme vystúpiť. Išli sme do najbližšieho obchodu, kúpili žuvačky a po desiatich minútach sme sa vrátili. Náš autobus tam stále bol, nepohol sa ani o meter.
Populárnou alternatívou sú taxi. Každý v Peru mi hovorí, aby som si dával pozor na taxikárov, pretože je to nebezpečné. Je veľa prípadov, kedy taxi odviezlo niekoho niekam za mesto a tam sa už diali veci o ktorých nechcem hovoriť. Taxíky su lacné a tak ako všade aj tu treba zjednávať. Cuanto por la Jockey Plaza? 15 Soles…15 ??? es mucho !!! esta cerca…12 ok ? Taxikár povie OK a ideme. To je časť kultúry v Peru. Zjednávajte vždy a všade. Treba si na to zvyknúť, ale zažijete kopec srandy.
Takže toľko o doprave v Lime. Verte, že každým rokom to bude horšie a horšie. Mesto má viac ako 8 miliónov, žiadne metro a žiadnu organizovanú verejnú dopravu. Nádej na lepšiu budúcnosť, mizerná.
