Strastiplná cesta na Zanzibar

Neskorý, štvrtkový večer dorábam veci do práce, keď zrazu na facebook vyskočí letenka na Zanzibar za 172 Eur z Luxemburska. Neviem, kde Zanzibar je, neviem, či dostanem dovolenku, neviem nič. Na dvakrát meraj a raz strihaj nie je čas. Vyťahujem kreditku, vypĺňam potrebné údaje a platím. Letenka je do 5 minút v inboxe. V tom zhone som prehodil meno a priezvisko. Nevadí,  snáď to bude OK. Ráno volám manažérovi, „Standa, potrebujem dofču, letím na Zanzibar, o tri týždne“.

V stredu v noci beriem Eurolines z Prahy do Frankfurtu ( 21 Eur ). Zobral som zadné sedačky, kde som sa natiahol a zaspal. O tri hodiny sa autobus rozsvietil a všetkých 4 cestujúcich zobudili nemeckí policajti. Pasová kontrola. Nechápem, čo sa deje. So zalepenými očami vyťahujem pas, ktorý si policajtka zobrala a vyšla s ním von. Cítim sa ako v lete na kosovsko – macedónskych hraniciach. Ráno o šiestej už sedím v mekáči na stanici. Prišla ma podporiť Katarínka, moja skvelá kamoška, ktorá vo Frankfurte žije. Po rannej káve plánujem stopovať až na letisko v Luxembourgu. Lenže mám problém. Nechce sa mi. Som zo seba sklamaný, vybral som si jednoduchšiu možnosť. Za 33 Eur kupujem autobus, teda nie celý autobus, len lístok.

Úspešne som dorazil na letisko. Veľmi útulné, dokonca menšie ako bratislavské. Všetci v oblekoch, len ja v turistických nohaviciach a s batohom. Mám len príručnú batožinu, ale posielam ju na check-in, keďže tam mám nejaké tekuté veci. Prvý let na trase Luxembourg – Miláno trval presne 50 minút. S Lux Air som nikdy neletel, ale milo prekvapili.

V Miláne mám na prestup len hodinu. Hneď po vystúpení z lietadla sa nás ujal zamestnanec Oman Air. Teda tých ôsmych, ktorí pokračujú do Muscat. Skoro ma porazilo. Skupina o troch Poliakoch, dvoch Čechoch a o mne. We are so cheap! Našťastie to kompenzovali dvaja Holanďania, ktorí tiež uchmatli túto lacnú letenku. Utekám na gate, kde by nám mali vydať boarding pass. Skvelé, podarilo sa. Chybový tarif prešiel a sen sa stáva skutočnosťou. Prihovoril sa mi Slovák Peter, ktorý letí z Milána na Zanzibar za 320 Eur. Jeho nadšenie z lacnej letenky som rýchlo odbil svojou za 172 Eur. Myslím, že ho to trochu zabolelo.

Let do Ománu trval skoro 6 hodín. Parádny servis na palube, ktorý sa dá porovnať s Qatar, alebo Turkish Airlines. Navyše kopec nových filmov. Ráno o siedmej pristávame. Mám tu 14 hodín a tak utekám pre víza, ktoré stoja 5 rialov ( cca. 13 Eur ). Skúste zohnať ich peniaze ešte doma, lebo na letisku vás pekne odrbú na kurze a poplatkoch.

Z letiska beriem veľký červený autobus číslo 1 do centra mesta. Miestny anglicky nevedia a tak dúfam, že sa dostanem na nejaké zaujímavé miesta. Vystúpil som v centre a hneď som zašiel do miestnej reštiky. Z menu, ktoré obsahovalo 250 položiek som si takticky vybral 69. položku. A dobre som spravil. Arabský chlieb, indické kuracie curry a šalát. No a džbán s vodou. Len nedávno som sa zbavil parazita z Kolumbie ( teda dúfam ) a zaprisahal som sa všetkým svätým, že inú ako balenú vodu nepijem.

V meste nie je ani noha. Všetky ulice prázdne, len sem tam prejde nejaké auto. Natrafil som na dvoch čínskych turistov, ale tí nerozumejú ani pol slova. Vzdávam to, nastupujem do autobusu, ktorý by mal ísť okolo parku pri pláži, aspoň tak to vyzerá na mape. V skutočnosti to je polorozpadnuté zábavné centrum, ktoré už nefunguje. Na pláž sú to 2 kilometre. Neskutočné teplo. Hneď som zamieril do Starbucks a objednal si obrovskú ľadovú kávu.

Pláž v Muscate nič moc. Pár ľudí, ale nikto sa nekúpe. Fakt neviem, kde všetci sú. Dám si aspoň 200 klikov a pokračujem na view point, ktorý som našiel na mape. Som nútený obliecť svoju nepremokavú vetrovku a hodiť kapucňu cez hlavu, inak  riskujem vážne spáleniny. Vonku je 38 stupňov, šlapem do kopca v nepremokavej North Face bunde.

Totálne mokrý. Výhľad na more a mesto ale stojí za to. Cestou dole stopujem. Zastavilo mi hneď druhé auto. Miestny policajt. Veľmi milý chlapík. Som unavený, ale zájdem ešte na jednu z miestnych mešít. Krásna, pompézna stavba, ale zavretá. Prihovorím sa teda dvom ochrankárom a tí mi nakoniec dovolili čo to pofotiť. Som nadšený, vonku už je znesiteľných 32, slnko zapadá a ja ležím na zelenej trávičke a kochám sa tou nádherou.

Môj prvý dojem z Muscatu bol rozpačitý, až zlý. Každou minútou som sa tu však cítil lepšie a lepšie a pri západe slnka, som si uvedomil, že sa mi chce zas od šťastia plakať ( symbolicky ) 🙂 Ľudia sú tu veľmi milí a ochotní. Na pláži som dostal vodu zadarmo, keď videli, že žiadnu nemám a som smädný. V autobuse sa mi prihovárali domáci a popriali mi všetko dobré do života. V mešite ma ochrankári pustili do vnútra, aj keď bolo zavreté. Nič za to nechceli, aj keď som im ponúkal peniaze, slušne odmietli. Nevidel som žiadneho teroristu ani šialenca, len milých, usmievavých a dobrých ľudí.

Pri západe slnka sa lúčim s Ománom a odchádzam na letisko. Ohlásený boarding a chýba jeden Poliak. Totálny idiot! Ožratý asi grcal na záchode a tak sme na neho museli čakať. V lietadle na Zanzibar sedel rovno za mnou a stále niečo riešil s letuškou. Vypol som hudbu a počúval. Nechcel som veriť vlastným ušiam. Ten idiot sa hádal, pretože mu už nechceli naliať. Typický Stredoeurópan.

O druhej ráno pristávame na Zanzibare. Neskutočné teplo. Cítim sa ako keby niekto okolo mňa prilepil vrecia s teplou vodou. Vybavujem víza ( 50 USD – platba len kartou), pokračujem na baggage claim (stolík, kde vyhadzujú batožinu ) a zmenáreň s normálnymi kurzami. Kľudne meňte dukáty.

Na letisku ma má čakať kamoš od kamošky. This is Africa. Nikto ma nečaká. Prihovorím sa k miestnemu chlapíkovi, ktorý čaká na svoju ženu, pracujúcu na letisku. Ponúkol mi, že ma hodí do mesta a ja samozrejme súhlasím.  Pýtam sa ho či nemôžem u neho prespať. Jeho odpoveď ma zarazila. Povedal mi, citujem „I was thinking about it since I met you, but I cant host you, in case You pass away I would be in trouble.“ V preklade niečo v zmysle, že by ma rád ubytoval, ale ak tú noc umriem v jeho dome, on bude mať problém. Fair enough. O tretej ráno sme naložili pani manželku a o 4 ráno som sa ubytoval v hoteli  za 25 dolárov v hlavnom meste Zanzibaru, Stone Town. ( tých pár hodín som mohol spať aj na letisku). Prebúdzam sa do prvého rána na Zanzibare 🙂

PRIHLÁS SA K ODBERU A ZÍSKAJ ĎALŠÍ BLOG AKO PRVÝ