Trek na ľadovec Shkhara a policajný doprovod
Predposledný deň v Gruzínsku sme odštartovali tradičnými raňajkami. Na stole je presne to isté, čo deň predtým na večeru. Pani Mária navyše pridala syr, ktorý sa tvarom, aj chuťou podobá na kysnuté cesto. O pol ôsmej sme pripravení vyraziť. Nemecký turista v rifloch, šuštiačke „Bayern Můnchen“ a s igelitkou plnou kačapuri je pripravený vyraziť s nami. Usudzujem, že je trochu strihnutý, veď kto normálny sa vyberie na ľadovec pod najvyššou horou Gruzínska s igelitovou taškou. „Normálnosť“ je samozrejme veľmi relatívna a treba fandiť aj takýmto turistom.
Národný Park Lagodehki a dlhá cesta do Ušguli
Prvýkrát sa prebúdzame do upršaného rána v malom mestečku Lagodehki na hraniciach s Azerbajdžanom. Náš hostiteľ Otto nehovorí anglicky, my nevieme gruzínsky ani rusky. S jeho dcérou sme sa cez telefón dohodli na raňajkách. O siedmej ráno náš čaká praženica z domácich vajec a iné dobroty, ako napríklad čača. Poslednú noc sme z istých dôvodov moc nenaspali, ale čača o siedmej ráno ma prebrala rovnako dobre, ako vedro studenej vody. Pijem rovno dve, aby som nekríval.
Trek na Chaukhi Pass a cesta do Lagodheki
Čaká nás posledný deň v oblasti Kazbeki v dedinke Stepantsminda. Naša ďalšia zastávka je horská oblasť Swaneti, ktorá je vraj najkrajšia z celého Gruzínska. Kvôli počasiu však musíme vymyslieť alternatívu. V celej krajine od zajtra výdatne prší a jediné stabilné počasie je na hraniciach s Azerbajdžanom, vo vinárskej oblasti Kakheti, dve hodiny maršrutkou od Tbilisi. S Poľkou Evou ešte konzultujeme presun do mestečka mesta Mestia v oblasti Swaneti. Letecká spoločnosť „Vanilla Sky“ prevádzkuje 6-miestne lietadlá, ktoré je však potrebné rezervovať dva mesiace dopredu a kvôli počasiu je polka všetkých letov aj tak zrušená. Romantický prelet malou cessnou sa bohužiaľ konať nebude. Miesto toho sa pôjde maršrutkou a nočným vlakom.
Ľadovec pod Kazbekom a Truso Valley
Prebúdzame sa do krásneho, slnečného rána. Evička je trochu nevyspatá, pretože ju v noci zobudil citujem: „nejaký k…t, čo prehadzuje plechy“. Musela byť fest vytočená, keď z nej vypadlo tak škaredé slovo.
Prílet do Gruzínska a cesta do Kazbeki
Zážitkov zas na jednu knihu, no budem sa snažiť spomenúť to najpodstatnejšie, nech Vás veľmi netrápim. Letenku do mesta Kutaisi v Gruzínsku som zohnal z Berlína za 140 Eur (Wizzair), čo je na 4 hodinový let bez servisu celkom dosť. Termín dovolenky však nepustí a priestor na manévrovanie s dátumami je tak výrazne obmedzený. Z Prahy na letisko Schönefeld jazdí StudentAgency aj Flixbus za cca. 25 eur jedným smerom. Na moderné letisko v Kutaisi prilietam o pol tretej poobede. Videl som tu len jeden gate, ale za to skvelé podmienky na prespanie. Ak máte ranný odlet tak sa tu dá celkom slušne vyspať na kožených „terasách“.